„Tepličku mám rád a je mojím domovom,“ hovorí rodený Tepličan, charizmatický, aktívny, veriaci človek, ochotný kedykoľvek robiť pre dobro jej obyvateľov, či pomáhať konkrétnym ľuďom, ktorí sa ocitli v zložitých životných ťažkostiach. V jeho slovníku sa nenachádzajú slovíčka: nie, nemôžem, nedá sa. Iniciátor a organizátor pútí, zástanca zachovania tradícií pri cirkevných obradoch a slávnostiach. Človek, ktorý má rád ľudí, veľkú rodinu, milovník kvetov, kríkov, záhonov a skaliek, sa v júni dožíva 50 rokov života. Vladimír Gbúr.
Zo života
Pochádza z početnej rodiny. Ako najmladší z desiatich detí sa snaží opätovať lásku svojim súrodencom, ktorú od nich dostával v detstve. Je stmeľujúcim pilierom celej rozvetvenej rodiny a dvere jeho domu sú pre každého z nich otvorené. Má veľa priateľov z pútí, či duchovných spoločenstiev.
V rodine to bola hlavne mama, ktorá ich viedla k zodpovednosti, práci a modlitbe. Otec rodinu zabezpečoval materiálne. Rád spomína na detstvo a mamu, keď so všetkými súrodencami každý večer spoločne kľačali pri večernej modlitbe. Potom aj neskôr v dospelosti ich neustále povzbudzovala k viere slovami: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania.“
Vyučil sa za stolára, nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorú z rodinných dôvodov prerušil a nastúpil na náhradnú civilnú službu do Domova dôchodcov, kde tri a pol roka pracoval ako ošetrovateľ. V spolupráci so súrodencami doopatroval obidvoch rodičov. Svoje manažérske schopnosti, na tú dobu ešte nezvyčajné, prejavil už ako 23 ročný, keď si krátko po Nežnej revolúcii v rodinnom dome zriadil obchod s potravinami a začal podnikať. Znova to bola mama, ktorá ho v tomto zámere podporovala.
V zahraničí
V roku 2004 prijal pracovnú ponuku v Írsku, kde s prestávkami pracoval päť rokov. Ako hovorí jubilant Vlado: „V tejto krajine ma milo prekvapilo, že sú tam kostoly otvorené celý deň na individuálnu adoráciu.“ Navštívil aj najväčšiu írsku mariánsku svätyňu v Knocku, ktorú pápež František 19. marca tohto roku povýšil na medzinárodné pútnické miesto.
V súčasnosti
Od roku 2016 je okrem iného aj poslancom i zástupcom starostu OZ v Tepličke a pracovníkom obecnej firmy, v ktorej sa aj s ostatnými spolupracovníkmi aktívne podieľa na zveľaďovaní a skrášľovaní obce, lebo mu záleží na tom, aby ľudia v Tepličke dobre a radi žili.
Duchovné aktivity
Po návrate z Írska pokračuje „náš Vlado“ aj v aktívnom pôsobení v hospodárskej rade filiálky Teplička, kde už vyše 10 rokov využíva svoje talenty a remeselné zručnosti pri zveľaďovaní chrámu, opravách interiéru i exteriéru kostola. Jeho život je úzko spätý s duchovným životom v Tepličke. Krížová cesta v prírode Pod horou je jeho srdcovou záležitosťou, ktorú s duchovnou podporou vtedajších kňazov a finančnou podporou a pomocou veriacich organizačne i materiálne zabezpečoval. Toto duchovné dielo, ktoré slúži všetkým už päť rokov veriaci ocenili zvlášť v tomto aj v minuloročnom Pôstom období, keď pre pandémiu boli zatvorené kostoly. Tu ľudia nachádzali v modlitbe priestor na osobné stretnutia s Ježišovou obetou na krížovej ceste.
Medzi jeho obľúbené aktivity patria púte. Každá púť mu prináša nové poznania a na každej nachádza vnútorný pokoj. Je rád, že ako člen ružencového bratstva v Tepličke i člen Arcibratstva sv. Filomény so sídlom v Spišskom Podhradí, v roku 2019 navštívil Baziliku Ružencovej Panny Márie v Pompejach i svätyňu sv. Filomény v Mugnano del Cardinale v Taliansku.
Osobná viera
Na otázku, čo pre neho znamená viera, odpovedal: „Mojím vzorom vo viere je svätý Ján Pavol II. Viera je vzácny dar, ktorý som dostal od rodičov. Je pre mňa vnútornou silou pre každodenný život. Z viery a vďačnosti ľudí, ktorým môžem byť akýmkoľvek spôsobom nápomocný, čerpám silu a energiu.“ Ďalej dodáva: „Každá svätá omša ma duchovne obohacuje a napĺňa. Najviac sa teším na veľkonočné obrady a slávnosť Vzkriesenia spojenú za hlaholu zvonov s procesiou po dedine, ktorú intenzívne prežívam ako vnútornú radosť znovuzrodenia. Žiaľ, tento ani vlaňajší rok sme veľkonočnú radosť pre pandémiu nemohli prežiť v našom kostole. Tiež mám rád sviatok Božieho Tela s prípravou oltárikov a procesiou.
Pri príležitosti životného jubilea nášmu Vladovi želáme pevné zdravie, vnútorný pokoj a neustále Božie sprevádzanie v ďalších rokoch života.
Za rozhovor ďakujú Mária Koňaková a Jozef Sendrej.
