Obraz stredného Spiša dokresľujú monumenty barokových kaplniek, či iných drobných sakrálnych stavieb, ktoré sú umiestnené v horách, pri poľných cestách, na okraji miest i obcí. Tie tvoria charakter krajiny už niekoľko storočí.
Medzi takéto stavby patrí aj prícestná kaplnka v Markušovciach, ktorá je zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému a nachádza sa na rovnomennej ulici v obci. Kaplnka bola postavená v poslednej tretine 18. storočia v neskorobarokovo – klasicizujúcom slohu. Klenutý interiér kaplnky je zdobený freskovou výmaľbou. Ústrednou postavou je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá je z oboch strán doplnená barokovými anjelmi.
Jej fundátorom, a teda iniciátorom výstavby, bol cisársky a kráľovský radca, tiež spišský a gemerský podžupan František Xavier Máriássy (*1718 – †1807). Mecenášska pečať Františka Xaviera sa dodnes zachovala aj v podobe erbu, ale i dobudovania barokového oltára v Kostole sv. Michala Archanjela v Markušovciach. Práve jednou z ústredných postáv spomenutého oltára je rovnako sv. Ján Nepomucký, patrón všetkých tých, ktorí trpia protivenstvami.
Sv. Jánovi Nepomuckému, ktorý bol zároveň patrónom spovedníkov, kňazov, námorníkov, pltníkov, mlynárov a ochrancom pred potopou či chorobami jazyka, bolo v 2. polovici 18. storočia zasvätených viacero sakrálnych stavieb. Jedna z nich sa nachádza aj neďaleko Spišskej Kapituly. Dokonca ide o objekt podobný tomu v Markušovciach – kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému, ktorá vznikla v rovnakom období, ba o čosi skôr, keďže bola dokončená v roku 1766. Na území Slovenska a Čiech by sme však takýchto stavieb našli omnoho viac.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Markušovciach je teda nielen zaujímavou pamiatkou sakrálneho charakteru, ale zároveň jedinečným dokladom pôsobenia, resp. staviteľskej a mecenášskej činnosti rodiny Máriássyovcov v obci a jej okolí. O jej spoločenskom a náboženskom význame svedčí aj to, že sa tu dodnes na sviatok sv. Jána Nepomuckého konajú sväté omše. Rovnako tomu bolo v minulosti. Na začiatku 19. storočia, 16. mája v roku 1816, keď miestni slávili sviatok sv. Jána Nepomuckého, venovali Terézia, Barbora, Magdaléna a Františka Máriássyové, dcéry Františka Xaviera, tejto kaplnke obraz svätca. Patróna kaplnky namaľoval známy maliar Jozef Lerch a na jeho zadnú stranu zaznamenal aj mená uvedených šľachtičien, vďaka čomu sa zachovala informácia o ich donátorstve. Tento obraz v súčasnosti v kaplnke neuvidíte, pretože sa nachádza v zbierkovom fonde Spišského múzea.
Avšak súčasťou interiéru kaplnky je fresková výzdoba, ktorá zachytáva dva pomerne často zobrazované výjavy, ktoré sú odkazom na život a smrť sv. Jána Nepomuckého. Scény nám teda približujú dôležité momenty zo životného príbehu svätca a vykresľujú legendu o príčine jeho mučeníckej smrti. Ján Nepomucký bol kňazom, pôsobil na arcibiskupstve v Prahe a pohyboval sa v blízkosti cisárskeho dvora. Bol spovedníkom manželky českého kráľa Václava IV., Žofie. Práve tento moment, kráľovninu spoveď, zachytáva freska, ktorá sa nachádza na východnej stene kaplnky, a teda po pravej strane sochy svätca (pri pohľade zvonku na ľavej strane pozorovateľa). Podľa legendy sa mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky, ale Ján Nepomucký mu ich odmietol povedať. Mohol to byť jeden z dôvodov, prečo dal kráľ zajať Jána, neskôr ho nechal natiahnuť na škripec, dal ho páliť a rôznymi inými spôsobmi mučiť. Nakoniec bol v noci 20. marca 1393 odvlečený a zhodený z pražského mosta do rieky Vltavy. Toto jeho usmrtenie zachytáva freska na protiľahlej, západnej stene kaplnky.
Aj preto sa sv. Ján Nepomucký považuje za mučeníka spovedného tajomstva. Navyše, túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk svätca sa zachoval po stáročia neporušený. Proces jeho kanonizácie sa zavŕšil práve v prvej tretine 18. storočia z iniciatívy rakúskeho panovníckeho dvora. V roku 1729 bol povýšený na oltár, teda vyhlásený za svätého. V reakcii na to začali v 2. polovici 18. storočia vznikať sakrálne pamiatky, či už kostoly, kaplnky, alebo sochy, zasvätené sv. Jánovi Nepomuckému, čo je i prípad kaplnky v Markušovciach.
Možno ste ani netušili, aké výjavy sa ukrývajú na stenách v jej interiéri. Dnešný svet ponúka množstvo informácií a často sú ľuďom zverené tajomstvá, ktoré musia chrániť, čo je niekedy neľahká úloha. Preto keď budete zvonku obdivovať záslužnú prácu dobrovoľníkov, ktorí sa podieľali na obnove tejto kaplnky, pokojne podíďte bližšie. Pri poklone nahliadnite dovnútra a pripomeňte si odvahu, oddanosť a pevnú vôľu tohto svätca.
Zdroje:
HERUCOVÁ, Marta. Spišské oltáre 19. storočia. Pictonica, 2015, 332 s.; HOMZA, Martin –SROKA, Stanisław A. Historia Scepusii. Vol. II, Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918. Bratislava : Katedra slovenských dejín UK FiF ; Kraków : Instytut Hostorii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2016. 1165 s.; Sv. Ján Nepomucký In CHRISTIANITAS. /online/ citované 13. 10. 2022.
