Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.
(Hebr 10, 22-25)
Svätý Tomáš Akvinský
Ako kňaza a učiteľa Cirkvi si ho pripomíname 28. januára. Narodil sa v roku 1225 v bohatej rodine vznešeného rytiera nemeckého pôvodu. Vo veku 6 rokov ho otec priviedol na výchovu k benediktínskym mníchom na Montecassino, ktoré v tom čase bolo najprestížnejším nábožensko-kultúrnym centrom západného kresťanstva. Tomáš obdivoval život mníchov a veľmi sa snažil dôkladne plniť svoje povinnosti. So záujmom počúval rozhovory mníchov o Bohu a raz im položil filozofickú otázku: „Povedzte mi, kto je Boh?“ V kláštornom prostredí si uvedomil, že aj jeho cieľom je hľadať Boha, žiť v tichu, v samote, modliť sa za svojich blízkych, fyzicky pracovať, aby nezabudol na pokoru. Nevieme, čo v skutočnosti prežíval ako dieťa, oddelený od svojej rodiny, pretože veľmi miloval svoju matku a sestry.
V 15 rokoch sa zoznámil s bratmi dominikánmi, s ktorými sa spriatelil. Napokon sa rozhodol vstúpiť do ich žobravého rádu, čo bolo pre jeho rodinu absolútne neprijateľné. A tak ho matka dala uväzniť na otcov hrad v nádeji, že Tomáš svoje rozhodnutie zmení, no nestalo sa. Takmer dva roky bol strážený, kým mu jeho sestra nepomohla k úteku. Následne Tomáš v lete roku 1245 odišiel do Paríža, aby tam dokončil svoje filozofické a teologické štúdiá. Vrchol svojej vedeckej dráhy Tomáš dosiahol v posledných rokoch svojej akademickej činnosti (1269 – 1272), keď sa stal najuznávanejším učiteľom teológie. Vo svojich dielach opisoval Boha, človeka a život. Svedomie a milosť považuje za najdôležitejšie reality, pre ktoré je človek tým, kým je – osobou, ktorá v sebe nosí Boží obraz ako pečať svojej veľkej hodnosti. Dbal na formáciu duše i srdca, rozumu a vôle, harmonizoval skutky so svedomím. Jeho sloboda bola zodpovedná a láska radostná. Tieto dve reality by sa mali stať celoživotnou úlohou každého kresťana i každého rozumného človeka, lebo morálna zrelosť je nadčasovou požiadavkou.
18. júla 1323 bol Tomáš pápežom Jánom XII. vyhlásený za svätého, pápež Pius V. ho v roku 1567 menoval učiteľom Cirkvi a pápež Lev XIII. ho 4. augusta 1879 určil za patróna kresťanských filozofov.
Kňaz Daniel Dian opisuje Tomáša Akvinského nielen ako výnimočného filozofa a teológa, ale aj ako mysliteľa srdca, srdca Božej lásky. A o piesni Klaniam sa ti vrúcne, ktorú napísal Tomáš, hovorí, ako o piesni, ktorá poukazuje, aký je Boh nekonečne láskavý, milosrdný, dobrotivý a odpúšťajúci, a že táto pieseň poukazuje na múdrosť a podstatu bytia tohto svätca, ako aj na jeho náuku, ktorá nie je dodnes prekonaná.
Dominikáni a sv. Tomáš Akvinský
My ruženčiari, ktorí tiež patríme k dominikánskemu rádu, by sme mali byť právom hrdí, že sv. Tomáš je „náš“ a spomenúť si v bežnom živote na jeho učenie a rady. Tu je zopár citátov sv. Tomáša:
„Zachovaj si v srdci miernosť a pokoj.“
„Z toho, čo počuješ, zachovaj si vo svojom srdci len to dobré.“
„Pomáhaj svojim blížnym.“
„Nechci všetko naraz a nedychti po novotách, uč sa radšej po malých dávkach a pomaly.“
„Nikdy nikoho neodsudzuj a buď zhovievavý.“
„Nikoho nepresviedčaj, len ži ticho, skromne a láskavo. Nešetri úsmevom.“
„Drž sa ľudí, ktorí sú zdrojom pokoja, ale nikdy im nepreukazuj priveľkú náklonnosť.“
„Preniknutá modlitba dáva uvoľnenie a dá sa v nej odpočinúť.“
Kresťanský autor Louis de Wohl napísal román o Tomášovi Akvinskom pod názvom Svetlo nad Akvinom. Túto knihu o dominikánskom velikánovi vám vrelo odporúčame prečítať si práve v týchto časoch obmedzení.
Svätý Tomáš, patrón škôl, vypros nám od Boha pevnú vieru a vrúcnu lásku pre čistý život a pravú vedu. Amen.
Zdroj:
1. Hrehova-Elena-Tomas-Akvinsky.pdf