Výnimočný barokový skladateľ, huslista, pedagóg a kňaz.
Narodil sa 4. marca 1678 v Benátkach ako šieste dieťa Giovanniho Battistu Vivaldiho, ktorý v Katedrále San Marco pôsobil od roku 1685 ako husľový virtuóz, a Camilly Calicchio, dcéry krajčíra.
Už jeho príchod na svet nebol obyčajný. V ten deň bolo v Benátkach silné zemetrasenie. Antonio Lucio sa narodil s veľmi krehkým zdravím, preto ho hneď pôrodná asistentka Margherita Veronese pokrstila zo strachu, že by nemusel prežiť. Neskôr bol 6. mája oficiálne pokrstený v kostole San Giovanni v Bragore.
Jeho hudobný talent sa prejavil v ranom detstve. Hru na husle študoval u svojho otca a už ako dieťa hrával v orchestri San Marco, kde ho príležitostne zastupoval.
Už ako 10-ročný začal študovať za kňaza, aby splnil sľub matky, ktorý dala pri jeho narodení. V roku 1703 bol ako 25-ročný vysvätený za kňaza, dostal post kaplána v kostole Santa Maria della Pietà v Benátkach, ktorý susedí so sirotincom pre dievčatá, nemanželské novorodeniatka a útulok pre slobodné ženy – Ospedale della Pietà. Čoskoro dostal prezývku „červený kňaz“ pre farbu svojich vlasov. V tejto funkcii pôsobil zo zdravotných dôvodov len jeden a pol roka. Z toho istého dôvodu vystúpil aj zo služieb Katolíckej cirkvi, ale ostal mu rád kňaza. Už od narodenia ťažko trpel bronchiálnou astmou, pre ktorú sa používa termín „strettezza di petto“, doslova „tlak na hrudníku“. Choroba mu často bránila pri obyčajnej chôdzi, veľmi skoro sa zadýchal.
V spomínanom sirotinci pôsobil 12 rokov ako učiteľ hry na husle, na violončelo, violu d’Amore a viedol dievčenský orchester Ospedale della Pietà, ktorý sa stal počas jeho pôsobenia popredným talianskym hudobným telesom. S ústavom zostal úzko spätý do konca života. Toto obdobie patrí medzi najplodnejšie tvorivé obdobia Vivaldiho, v ktorom napísal svoju prvú operu „Ottone in villa“ a skomponoval nespočetné diela pre rôzne inštrumentálne obsadenia, najmä však husľové sonáty a husľové koncerty.
Postupne si získal tituly ako husľový majster, koncertný majster a v roku 1718 dostal titul maestro di Cappella – zbormajster. V tom čase komponoval v službách princa Phillipa von Hesse-Darmstadt, ktorý bol veľkým milovníkom hudby v meste Mantova, kde pôsobil tri roky hlavne ako operný skladateľ a intendant. Vtedy vznikli aj jeho štyri husľové koncerty, známe pod názvom Štyri ročné obdobia. Neskôr sa presťahoval do Ríma, ktorý sa stal Vivaldiho hlavnou základňou od roku 1720, kde dostal objednávky na komponovanie opier a cirkevnej hudby. Tu skomponoval niekoľko opier pod patronátom kardinála Ottoboniho.
Antonio Vivaldi veľa cestoval a jedna z týchto ciest ho v roku 1730 zaviedla do Viedne a Prahy. V jednom zo šiestich súkromných listov, ktoré Vivaldi napísal svojmu šľachtickému „sponzorovi“ Guidovi Bentivogliovi d’Aragona, písal aj o cestovaní počas 14 rokov do nespočetných európskych miest. Bol aj v Prahe, kde uviedol svoje dve opery. Aby si získal slávu a mecenášov – „donorov“ mimo rodných Benátok, musel vystupovať na verejnosti ako virtuóz a predvádzať koncerty a sonáty vlastnej kompozície.
Na cestách ho kvôli spomínanej chorobe sprevádzal jeho otec. V roku 1740 sa presťahoval do Viedne, kde zomrel 28. júla 1741 v chudobe a v zabudnutí. Príčinou smrti bola silná infekcia.
Vivaldi skomponoval okolo 712 diel, z toho okolo 500 koncertov. Pracoval veľmi rýchlo. Na skomponovanie jedného koncertu mu stačil len jeden deň a na napísanie jednej opery mu stačil len jeden týždeň. Vivaldiho tvorba inšpirovala aj Johanna Sebastiana Bacha, ktorý okrem iného transkriboval viaceré Vivaldiho koncerty pre organ a čembalo.
Na tieto veľkonočné jarné dni dávame do popredia asi jeho najznámejšie dielo – Štyri ročné obdobia v prekomponovanej verzii od nemeckého filmového hudobného skladateľa Maxa Richtera. Jedinečný husľový koncert, pri ktorom počujete jarné ranné spievanie vtákov, cítite teplo letných dní, jesenné ochladenie, alebo vnímate upokojujúce pomalé padanie vločiek – v štýle filmovej hudby, zážitok z počutého ešte umocňuje.
Spracoval Peter Lazor
Zdroj: www.blogdellamusica.eu,
www.classical-music.com/composers/antonio-vivaldi/,
www.osobnosti.cz
