Keď máme vojnu takpovediac za plotom, napadajú nám myšlienky márnosti a cítime emócie ako bezmocnosť, hnev alebo strach. Ide o súčasť šoku, ktorý je prirodzenou reakciou na novú krízovú situáciu.
Toto prežívanie je podprahovo podporované stálou úzkosťou, ktorá sa môže prejaviť ako nechuť do jedla, neschopnosť zaspať, pocity nevoľnosti alebo závratu, plačlivosť alebo negativizmus, ktorý sme predtým u seba nebadali. Aj v takomto stave však existujú minimálne tri činnosti, ktoré máme stále viac-menej pod kontrolou.
Spolupatričnosť
Podľa ekonomických výskumov existujú dve formy charitatívneho správania – dlhodobé malé dary a krátkodobé výrazné formy humanitárnej pomoci. Pri pohľade na trpiacich ľudí sú aj v nás samotných spúšťané mechanizmy, ktoré v nás vyvolávajú smútok a beznádej. Jedinou skutočnosťou, o ktorú sa v takej chvíli dokážeme oprieť, je pocit spolupatričnosti a snaha pomôcť druhým.
Psychologické výskumy naznačujú, že prispievanie do zbierok humanitárnej pomoci v akejkoľvek forme znižuje mieru úzkostného prežívania z dvoch dôvodov. Jedným je radosť z pomoci ľuďom, ktorí to skutočne potrebujú, a druhým je viera v to, že aj nám bude poskytnutá podobná pomoc, ak ju budeme v krajnej situácii potrebovať.
Krízový manažment
Veľkú úľavu od negatívnych emócií prináša pocit, že máme stále aspoň malú časť svojho života pod kontrolou. Protipólom je pocit bezmocnosti, ktorý je typický pri neočakávaných závažných krízach. Odklonenie pozornosti k praktickým činnostiam navyše prináša potrebné rozptýlenie. V prípade vojnových konfliktov môže ísť o zistenie informácií o najbližších úkrytoch, signáloch sirén alebo o najbezpečnejších miestach v dome alebo v byte.
Rovnako upokojujúce môže byť vytvorenie zásob základných potravín a vody, ktoré rodina potrebuje na jeden týždeň. Zaobstaranie sviečok, zápaliek, variča, hygienických pomôcok – to všetko môže dať úzkosti stopku a zamerať myšlienky na hľadanie riešení, teda hľadanie pozitívneho výsledku.
Zachovanie denného režimu
Už počas celosvetovej pandémie sa psychológovia vo svojich výskumných zisteniach zhodli v tom, že zachovávanie denného režimu, ktorý sa podobá času pred vypuknutím krízy, výrazne pomáha udržiavať psychickú pohodu. Môže ísť o akékoľvek rutiny, ktoré človek vykonáva pravidelne a svojím spôsobom ho vracajú z katastrofických predstáv vo fantázii späť do každodennej reality.
Počas krízovej situácie je denný režim narušený zvyčajne neprimerane dlhým sledovaním správ, či už v televízii alebo na internete. Prehnaná pozornosť venovaná vyhľadávaniu negatívnych informácií môže narušiť na jednej strane pracovný čas alebo plnenie školských povinností, ale aj voľný čas a prežívanie radostných okamihov. Ak je to možné, je vhodné obmedziť sledovanie svetového diania na hodinu denne a počas zvyšku dňa si plniť povinnosti a využívať voľný čas tak, ako predtým.
