Impostor syndróm spôsobuje, že sa človek skrýva pod maskou dokonalého človeka, ktorý sám sebe nedovolí urobiť chybu, pretože ju pokladá za absolútne zlyhanie. Vyvíja tak na seba dlhodobý tlak, z ktorého neexistuje úniková cesta.
Tento psychologický fenomén sa objavuje najmä u ľudí, u ktorých by ste ho nikdy nečakali – u tých, ktorým sa v práci darí a často pomáhajú aj svojim spolupracovníkom, alebo u ľudí, ktorí sa aktívne vzdelávajú vo výchovných stratégiách a venujú svojim deťom veľa pozornosti. Sami sa však cítia ako podvodníci, ktorí iba predstierajú, že niečo vedia a v skutočnosti sú úplne neschopní a hlúpi.
Najčastejšie sa vyskytuje v pracovnej oblasti, v ktorej človek dokáže odmietnuť povýšenie, pretože si myslí, že naňho nemá, alebo má neustále strach, že ho vyhodia, pretože na dané miesto nemá schopnosti. Podobné pocity sa môžu objaviť aj u študentov, ktorí sa boja vyhodenia zo školy a majú pocit, že iba predstierajú, že sú múdri a to aj napriek tomu, že majú skvelé známky alebo prospechové štipendium. Poslednou ohrozenou skupinou sú rodičia, najmä matky, ktoré sú presvedčené, že sú najhoršími matkami na svete, hoci robia všetko, čo je v ich silách.
Impostor syndróm môže nadobúdať päť rôznych podôb, preto ho Valerie Young rozdelila do piatich kategórií: perfekcionista, superžena/supermuž, prirodzený génius, sólista a expert.
Perfekcionista
Títo ľudia nepoznajú radosť z úspechu, pretože majú neustály pocit, že mohli svoju úlohu zvládnuť aj lepšie. Sú zameraní na detaily a potrebujú mať kontrolu aj nad najmenej podstatnými aspektmi činnosti – teda jednou z vecí, ktoré im uberajú energiu je mikromanažment. Perfekcionisti neradi delegujú a aj keď predsa len dovolia vykonať nejakú prácu inému človeku, sú frustrovaní alebo sklamaní z výsledku. Majú pocit, že musia vždy pracovať na 100 % a ak sa im niečo nepodarí, nepretržite nad tým uvažujú a obviňujú sa.
Perfekcionisti sa potrebujú naučiť pozerať na chyby ako na prirodzenú súčasť života. Svoju prácu by mali odovzdávať v momente, keď je podľa nich hotová na 80 % a ak nejaký projekt plánujú dlhšie ako mesiac, mali by s ním začať hneď, alebo naňho úplne zabudnúť. Neexistuje „dokonalé načasovanie“ ani „stopercentná bezchybnosť“ – čím skôr to dokáže perfekcionista akceptovať, tým lepšie.
Superžena/supermuž
Ľudia patriaci do tejto skupiny sa pri porovnávaní s kolegami pokladajú za neschopných a kvôli vlastnej neistote majú pocit, že musia pracovať dlhšie a tvrdšie ako ostatní, aby ich dobehli. Prepracovanosť môže narušiť nielen prácu, ale aj vzťahy. Pre supermužov a superženy je typické zotrvávanie v práci aj po pracovnej dobe, vzdávanie sa vlastných hobby a pocit, že si nezaslúžia úspechy a pozíciu, ktorú získali. Voľný čas, ktorý nie je vyplnený prácou alebo sebazdokonaľovaním takýto človek pokladá za stratu času. Nevedia oceniť vlastnú prácu, ale prácou sa snažia získať ocenenie iných. Potvrdením o kvalite je až uznanie od nadriadeného, akoby si neboli istí, či vedia niečo urobiť dobre.
Nepríjemné pocity sa začnú vytrácať, ak superhrdinovia prestanú hľadať potvrdenie hodnoty svojej práce zvonku, teda od iných ľudí. Ak posúdenie vašej práce stojí a padá na názoroch ostatných ľudí, kritika môže pôsobiť zdrvujúco. Preto je potrebné naučiť sa byť sám sebe priateľom. Okrem toho pomáha aj aktívne vyhýbanie sa porovnávaniu sa s inými, napríklad vymazaním svojho profilu zo sociálnych sietí.
S ďalšími troma kategóriami impostor syndrómu sa zoznámime v budúcom čísle.
