Mesiac december zvyčajne vnímame vo svetle vianočných sviatkov. Je dôležité, aby sme nezabúdali aj na ich duchovnú prípravu. Všetky významné udalosti si vyžadujú aj náležitú prípravu. Advent je to, čo predchádza Vianociam a slúži ako príprava na nich.
Podstatnú časť Adventu tvorí mesiac december, a preto je potrebné venovať veľkú pozornosť aj tomuto významnému obdobiu, ktorým začíname nový liturgický rok. Veľkou postavou Adventu je aj sv. Ján Krstiteľ. Tento posledný prorok Starého zákona nám ukazuje cestu k prichádzajúcemu Kristovi v liturgických textoch Adventu, najmä v prvej časti spomínaného obdobia, sa nám viackrát predstavuje a prihovára sa nám, hovorí nám do duše. Venujme preto svoju pozornosť tomuto veľkému a významnému prorokovi.
V evanjeliu sv. Lukáša čítame, že „zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.“ Púšť je miesto, kde nie je život, kde nič nerastie kvôli nedostatku zrážok, nedostatku vody. Môže tomu tak byť aj v našom živote. Môžeme mať niekedy pocit duchovnej vyprahnutosti. Možno aj preto nám Pán ponúka obdobie Adventu, aby sme sa s ním stretli v púšti svojho srdca a započúvali sa do jeho hlasu, aby sme dali väčší priestor Božiemu slovu a jeho životodarnej sile. Božie slovo je ako dážď, ktorý mení púšť na rozkvitnutú záhradu.
Evanjelium ďalej pokračuje: „Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.“ Všimnime si tu dve dôležité činnosti. Chodil a hlásal. Môžeme sa aj my pýtať seba samých, či sme nezleniveli v duchovnom živote a vo vydávaní svedectva o svojej viere. Či žijeme vieru len v kostole, alebo aj doma a na verejnosti. Či moje zmýšľanie, vyjadrovanie a správanie je kresťanské, alebo skôr pohanské.
Evanjelium sv. Lukáša ďalej pokračuje slovami: „Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži.“ Ako máme týmto slovám a symbolom rozumieť? Dolina môže predstavovať nejaký nedostatok, nejakú deformáciu v mojom živote, v mojom správaní, ktorú treba napraviť. Na druhej strane pod kopcom alebo vrchom, treba rozumieť pýchu, domýšľavosť, niečo také vo mne, čo mi nahovára, že som už dobý a dokonalý, že nepotrebujem žiadnu obnovu, žiadny duchovný pokrok. Takýto nebezpečný kopec treba skresať činnosťou pokory a pravého sebapoznania. Bez sebakritiky je možné pomalým a nenápadným spôsobom nadobudnúť odklon od Ježiša a jeho kráľovstva.
Na jednej byzantskej ikone je vyobrazený sv. Ján Krstiteľ ako anjel oblečený v odeve z ťavej srsti a s kalichom v ruke, v ktorom je uložené dieťa Ježiš. Tento netradičný obraz je veľavravný. Predstavuje rozmanitosť úloh, ku ktorým bol sv. Ján povolaný. Mal byť anjelom – poslom dobrej zvesti pre ľudí. Svojím asketickým životom na púšti ohlasovať Božie slovo, ktoré sa stalo telom. Je pre nás príkladom k nasledovaniu. To znamená, že počas Adventu by sme mali dať väčší priestor Božiemu slovu a životu podľa evanjelia.
V dnešnej dobe sa Advent spája najmä s vianočnými trhmi, ktoré sami osebe nemusia byť zlé, ak sa nimi nedáme príliš ovládnuť a ak ich nechápeme ako hlavnú zložku prípravy na Vianoce, na sviatky narodenia Pána. Skutočným zmyslom adventného putovania v sprievode sv. Jána Krstiteľa v ústrety Ježišovi Kristovi nech je oslobodenie sa od každej záťaže, ktorá poškvrňuje náš život a bráni nám v slobodnom napredovaní na ceste za Kristom. Adventný hlas, ktorý volá k zmene sa nás pýta, aké hlasy počúvam a podľa akých hlasov konám. Ten správny hlas má byť hlasom Ducha Svätého, hlasom nášho svedomia.
Nielen v predvianočnom a vianočnom čase, ale počas celého liturgického roka sa nechávajme preniknúť tým správnym hlasom, ktorý nás volá do hlbšieho vzťahu s Bohom.
