V Adventnom a zvlášť vo Vianočnom období je do popredia často kladená Svätá rodina, ktorá je vzorom všetkých (nielen kresťanských) rodín a istým spôsobom i symbolom samotných Vianoc. Vo vyobrazeniach Svätej rodiny by sme dozaista mohli nájsť mnoho zaujímavých a ešte stále nepoznaných symbolov. Avšak v jej úzadí sa skromne a pokorne ukrýva i zaujímavý príbeh inej rodiny. Príbeh manželov Joachima a Anny, rodičov Panny Márie. Ten je vyobrazený na historizujúcom oltári v južnej lodi Kostola sv. Michala Archanjela v Markušovciach, alebo ak chcete, v kaplnke, ktorá bola v roku 149.. zasvätená sv. Anne.
Pripomeňme si aj samotný príbeh týchto svätcov, ktorý je plný sily a odovzdanosti. Prvú zmienku o Joachimovi a Anne nachádzame v apokryfnom spise Jakubovo protoevanjelium, ktoré je datované do 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým a veľmi zbožným človekom a Anna pochádzala z kňazskej rodiny z Betlehema. Žili zbožným a spravodlivým životom a nikdy netrpeli nedostatkom. Výťažok zo svojich majetkov vždy rozdeľovali na tri diely, takže jeden darovali na obetu v chráme, druhý chudobným a posledný ponechali pre svoju rodinu. Napriek tomu ich život nebol veľmi dlho naplnený, pretože neboli požehnaní potomkom. Až po dlhých rokoch, kedy zotrvali v neochvejnej viere, napriek ponižovaniu a pohŕdaniu okolia pre ich bezdetnosť, sa v neskorom veku stali rodičmi. Anna porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam, čo v preklade znamená Bohu milá. Na oslavu a vďaku za túto radosť a požehnanie Joachim priniesol desiatich baránkov, z ktorých usporiadal hostinu a rovnako chrámu venoval zvieratá na obetu. Od troch rokov Máriu zasvätili Pánovi v chráme.
Z tohto biblického príbehu vychádzajú aj atribúty, ktoré sa vo výtvarnom umení dodnes spájajú so sv. Joachimom a sv. Annou.
Samotné meno Joachim v preklade z hebrejčiny znamená Pán pozdvihne alebo Príprava na Pána. Medzi jeho atribúty patrí baránok či holubice, pričom najčastejšie je zobrazovaný v spoločnosti svojej manželky sv. Anny a Panny Márie. Ďalšie symboly spojené so sv. Joachimom zahŕňajú knihu alebo zvitok, ktorý je odkazom na výrobcov plátna, pastiersku palicu pre kresťanské slovo a kôš s holubicami predstavujúcimi mier. Sv. Joachim je takmer vždy odetý v zelenej farbe, pretože tá sa interpretuje ako farba nádeje. Inak tomu nie je ani na bočnom oltárnom obraze v kostole v Markušovciach, kde je sv. Joachim zaodetý v zelenom rúchu, v jednej ruke drží kôš s holubicami a v tej druhej pastiersku palicu. V spojitosti s jeho atribútmi je Joachim označovaný za patróna otcov, starých otcov, starých rodičov, manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom.
V povedomí veriacich však o čosi viac rezonuje sv. Anna. Jej meno z hebrejského prekladu Hannah znamená Milostiplná. Okrem iných prívlastkov a pomenovaní je niekedy označovaná aj ako Sedmodruhá – teda ako matka Márie, alebo ako Sedmotretia – nielen ako Máriina matka, ale aj Ježišova stará matka. Panna Mária a Ježiš sú aj najčastejšími atribútmi sv. Anny. Medzi tie ďalšie patria otvorená kniha, zvitok či listina, pričom na vyobrazeniach Anna učí dcéru čítať z knihy, čo sa pokladá za symbol múdrosti a učenosti. Rovnako sa pri nej často zobrazuje brána, keďže podľa legendy sa Anna prvýkrát stretla s Joachimom pri jeruzalemskej Zlatej bráne. Ďalej ľalie, symbol mravnej čistoty a tiež úmrtné lôžko, na ktorom je zobrazovaná tak, že Panna Mária jej vkladá do rúk sviecu a Ježiš jej udeľuje požehnanie. Sv. Anna sa stala obľúbeným motívom pre umelcov už od 8. storočia, pričom býva na vyobrazeniach oblečená v dlhých šatách červenej alebo zelenej farby a najčastejšie má hlavu pokrytú závojom. Pre svoje obrazy si ju vybrali mnohí velikáni výtvarného umenia, ako napríklad Leonardo da Vinci, Caravaggio, P. P. Rubens, A. Dürer a iní.
Svätá Anna je patrónkou slobodných žien, žien v domácnosti, rodičiek alebo žien, ktoré sa usilujú mať dieťa, starých mám a vychovávateliek. Ale okrem toho je zároveň patrónkou jazdcov na koňoch, námorníkov a remeselníkov, napr. stolárov, mlynárov, tkáčov, krajčírov či povrazníkov. Veľmi zaujímavý je jej patronát nad baníkmi, ktorý vyplýva zo stredovekého porovnania Márie a Krista s drahými kovmi, striebrom a zlatom. Annino lono sa preto považovalo za zdroj, z ktorého sa tieto drahé kovy ťažili.
Práve oltár v južnej lodi Kostola sv. Michala Archanjela v Markušovciach sa už niekoľko rokov stal počas vianočných sviatkov kulisou pre Betlehem. Celkom nenápadne stojí v jeho úzadí. Avšak možno len málokto si uvedomí, akú má toto umiestnenie hlbokú symboliku, ktorá istým spôsobom spája a obohacuje Svätú rodinu.
Rodina sv. Joachima a Anny, svätcov z bezprostredného prostredia Svätej rodiny, nech je nám v tomto Adventnom období príkladom nielen štedrosti, ale aj trpezlivosti a pochopenia, na ktoré často v predsviatočnom zhone zabúdame.
Zdroje:
HERUCOVÁ, Marta. Spišské oltáre 19. storočia. Pictonica, 2015, 332 s.; Rodičia, všimnite si svätých Joachima a Annu. In Katolícke noviny. /online/ citované 13. 10. 2022; ŽÚBOROVÁ – NĚMCOVÁ, Marie. Encyklopédia kresťanského umenia. /online/ citované 13. 10. 2022.
Zdroj obrázku:
Text k obrázku:
Sv. Joachim, Panna Mária ako dieťa a sv. Anna. Neznámy autor; 18. storočie, Kostol Convento de Capuchinos, Cordoba.
