Mnohí vnímame, že v súčasnosti sa zo spoločenského života vytráca úcta, slušnosť i zdvorilosť. Či už je to medzi obyčajnými ľuďmi na ulici, v úradoch, v obchodoch, školách alebo vo vyšších inštitúciách, nevynímajúc parlament. Situáciu neovplyvníme inak ako výchovou v našich rodinách.
Slušnosť môže byť človeku daná, teda je vrodená, naopak zdvorilosti je nutné sa učiť. Základom slušnosti je úcta a ohľaduplnosť k blížnym; zahŕňa aj úctu k sebe samému.
Zdvorilosť je úmyselné obmedzenie vlastného individualizmu a egoizmu; je dobrovoľným podriadením sa platným normám a pravidlám spoločenského života. Človek by mal byť zdvorilý i voči nezdvorilým, pretože zdvorilé slovo pôsobí i na hrubého človeka a nezriedka mení jeho myslenie. Čím sme zdvorilejší, tým sú naše slová účinnejšie. Zdvorilosť pristane vznešenému a pomôže preklenúť priepasť, ktorá delí bohatého od chudobného, nadriadeného od podriadeného. Najdôležitejšími vlastnosťami človeka, ktorý sa pohybuje medzi ľuďmi, sú takt a empatia. Tomu sa učíme predovšetkým v domácom prostredí. Deti kopírujú vzorce správania od rodičov. Zamyslime sa napríklad nad hnevom a hanlivými slovami, ktorými sú preplnené najmä sociálne siete.
Je normálne, že deti kričia, keď sú nahnevané. Mali by ste ale spozornieť, ak začnú nadávať. Čo by sme mali robiť, keď dieťa používa hanlivé slová?
- Uistite sa, že takto pred deťmi sami nehovoríte.
- Zaveďte doma nulovú toleranciu voči vulgarizmom. Neexistuje žiadna ospravedlnenie pre nadávanie. Jasne stanovte pravidlá. Čo hrozí dieťaťu za použitie takéhoto slovníka? Dodržujte tieto pravidlá. Ak dieťa použije nadávku, vyvoďte dôsledky (napr. zákaz mobilu, televízie na istý čas, ukončenie hry, odopretie vreckového).
- Ak dieťa použije takéto slovo, pretože ho niekde počulo, okamžite ho opravte. Povedzte mu, že je to „zlé slovo“ a ľudia nemajú radi takéto slová, je neúctivé takto hovoriť – „ponižuješ seba i toho druhého“. Tiež je však potrebné dieťaťu vysvetliť, že niektorí ľudia si túto skutočnosť neuvedomujú a vulgarizmy používajú, čo je však skôr smutné ako úžasné. Dajte jasne najavo, že vo vašom dome sa neslušné slová nepoužívajú. Ak ste toto slovo použili pred svojím dieťaťom vy, okamžite sa ospravedlňte. Môžete dokonca požiadať svoje dieťa, aby vám pripomenulo, že je to zlé slovo.
- Keď nadávky dieťa v predškolskom veku použije doma prvý raz, psychológovia odporúčajú zámerné ignorovanie. Je to dobrá stratégia, ale skutočne iba v začiatkoch. Vtedy by ste sa mali od dieťaťa držať bokom, nepozerať na neho, neoslovovať ho. Ak nebude nasledovať žiadna reakcia, ktorú dieťa očakáva, nevyprovokuje vás takýmto správaním, stane sa slovo pre dieťa čoskoro nudným a v najbližšej dobe ho nepoužije. Neplatí to však na všetky deti a za každých okolností. Ak vaše dieťa opakovane vulgárne nadáva, robí to naschvál s cieľom provokovať, ignorovanie už nie je vhodné. V takom prípade musíte rázne zakročiť a určiť hranice.
- Namiesto nadávok a vulgarizmov povedzte dieťaťu slová, ktoré sú prijateľné a ktoré môže používať, napr.: do kelu, jejmine, …
V dnešnej dobe sa mladí ľudia veľmi rýchlo a jednoducho môžu dostať k rôznym zdrojom informácií. A tak sa rovnako rýchlo môžu dostať aj k vulgarizmom. Rodičia si nepomôžu tým, že deťom niečo zakážu pozerať, čítať, počúvať. Keď si to nenájdu doma, nájdu si to niekde inde. Aj keď sa zdá, že väčšina ľudí jednoducho nemá šancu kontrolovať každú knihu či každú reláciu, ktorú dieťa pozerá, niečo sa predsa len urobiť dá. Možno zaviesť zvyk, že televízia sa nezapína ľubovoľne, ale vždy až po dohode s rodičmi a pozerá sa program, ktorý sa vopred vybral. O knihe či časopise sa dá porozprávať. Páči sa ti? Prečo? Možno sa prekvapujúco dozviete, že kniha pre tínedžerky je príťažlivá preto, lebo sú tam aj nadávky. Vzájomná komunikácia je iste na mieste.
Túžbou všetkých nás je, aby sme naše deti vychovali slušne, aby to, čo počujú a prežívajú doma, vnášali i do rovesníckeho prostredia. Nech sú nám i našim deťom povzbudením slová sv. Jána Bosca: „S každým sa zhováraj tak, aby si sa stal jeho priateľom.“
Adriana Lazorová
Použité zdroje:
