Sú tu najväčšie sviatky roka – Veľká noc. Vieme, čo sa počas Veľkej noci udialo – Pána Ježiša odsúdili, zbičovali, ukrižovali a na tretí deň vstal z hrobu a žije tu s nami až podnes. Hoci ho nevidíme očami, cítime jeho blízkosť, pomocnú ruku i ochranu.
Prečo Pán Ježiš, keďže je Boh, nechal ľudí tak neľútostne s ním zaobchádzať?
Chcel nás očistiť od hriechov, ukázať, že i keď mu spôsobujeme veľké rany svojimi hriechmi, dokáže nám odpustiť. Preukázal nám skutok veľkého milosrdenstva, Božej lásky a dal sa nám za vzor odpustenia. Apoštolov naučil modlitbu Otče náš, podľa ktorej sa okrem iného modlíme, aby nám odpustil hriechy, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom. Nuž, dokážeme odpustiť?
Denne stretáme spolužiakov, súrodencov, dospelých či mladších, ktorí nás urazia slovom i skutkom. Povedia nám rôzne zlé veci – Nebudem sa s tebou kamarátiť. Si rozmaznaná! Si hrozný! Neznášam ťa!… Niekedy nás ohrozia fyzicky – kopanec, buchnát, drgnutie. Niekto nám odmietne poslať domáce úlohy, alebo pomôcť pri upratovaní. Ublížení je naozaj veľa. Čo sa od nás očakáva? Podľa vzoru Ježiša nemáme tomu, kto nám ubližuje, vrátiť zlo. To však neznamená, že mu jeho správanie budeme so zvisnutou hlavou tolerovať. Môžeme vinníkovi povedať, že sa nám jeho slová nepáčia, že nás urážajú, sú nám nepríjemné, no nebudeme na urážku odpovedať inou urážkou, na bitku bitkou. Slobodne vyjadríme pocity, skúsime rozmýšľať nad tým, prečo sa to udialo, čo vinníka viedlo k tomu, aby nám ublížil. Je to naozaj ťažké. Takýmto správaním budeme i my vzorom pre iných.
Čo ďalej? Nielenže sa máme ovládnuť, ale ešte i odpustiť? Počkajme, kým sa útočník upokojí, možno nastane chvíľa, možno nie hneď, ale na druhý deň či týždeň, že si uvedomí nevhodné správanie, ospravedlní sa. To je ten čas pre uvedomelého priateľa, že podá ruku a odpustí. „Pán Ježiš žiada, aby sme odpustili „zo srdca“. Ide o to, aby sme napodobňovali Božie srdce, čiže srdce úprimné, bezhraničné v láske, ktoré miluje, nehľadí na vlastný záujem. Milosrdné Božie pôsobenie v nás aktivuje schopnosť prosiť o odpustenie.
Do Božieho kráľovstva vstupujú tí, ktorým bolo odpustené, lebo oni odpúšťali. Keď odpúšťame, pripravujeme sa, aby aj nám bolo odpustené, stávame sa duchovne silnejšími, pokojnejšími, sme schopnejší vykonať viac dobra, posilňuje sa naša schopnosť k miernosti, utrpené zlo sa naisto premení na dobro v našom živote. Ak by sme neodpustili, nemôže byť ani nám odpustené, zostaneme v napätí, hneve, nenávisti, horkosti, túžbe po pomste. To všetko nás oberá o duchovné i telesné sily a ničí naše zdravie.“
Zdroj:
https://www.abuba.sk/abuba/node/550) Milí chlapci a dievčatá, prajeme si dostatok odvahy dokázať odpustiť a tiež vedieť požiadať o odpustenie.
