Niekedy sa nám všetkým stáva, že prežívame nepokoj, stres, záťaž. Máme veľa povinností, nestíhame sa pripraviť do školy, alebo nás znepokojí nejaká známka či hádka s kamarátmi. V takomto prípade nemáme náladu, odvrávame, niekedy aj kričíme, alebo inak prejavujeme svoj nepokoj. Keď nám niekto povie: „Upokoj sa!“ často to nepomôže. Dobrým liekom na nepokoj je vybehať sa na čerstvom vzduchu, alebo aspoň poprechádzať sa.
Niektorí odborníci radia jeden deň v týždni (odporúčam piatok, keďže vtedy my kresťania mávame pôst) vypnúť mobily, počítače a televíziu. Namiesto toho tráviť čas s priateľmi, alebo len tak si čítať knihu, kresliť si, robiť nejaké kreatívne činnosti. Všetky tieto odporúčania stoja zato. Avšak dnes by som chcela uprednostniť jednu milú aktivitu, ktorá môže na zlú náladu výborne zabrať a ňou je hudba. Tí, ktorí viete hrať na nejaký hudobný nástroj, máte úžasnú príležitosť „vybiť si zlosť“ práve hrou na hudobný nástroj. Pri hre dokážete naplno zrelaxovať, môžete hrať obľúbené skladby, alebo si vytvárať vlastné melódie. Bez ohľadu na to, či viete hrať na hudobný nástroj, alebo nie, je tu ešte možnosť počúvania hudby.
No nielen takej obyčajnej, ktorú často počuť v rádiách. Skúste počúvať hudbu klasickú, teda vážnu. Túto hudbu si predstavte asi takto: na javisku sa objaví orchester, husle a violončelo, stojany na noty a dirigent v plášti. Pri nej sa výborne relaxuje, odpočíva. Môžete prísť na iné myšlienky, rozvíjať si predstavivosť, len tak snívať… Preto vám ponúknem nejaké tipy na počúvanie. Skúste si ich nájsť na internete, dajte sa do obľúbenej pokojnej polohy niekedy popoludní, alebo večer pred spaním a započúvajte sa.
Skôr však ešte trochu teórie. Hudobný čas zo všetkého najviac pripomína tlkot ľudského srdca, merané údery pulzu. Tieto údery merajú čas. A práve od toho, aké sú – rýchle alebo pomalé, závisí tempo, teda celková rýchlosť pohybu. Všetky tempá, ktoré sú len v hudbe, možno rozdeliť do troch hlavných skupín: pomalé, mierne a rýchle. V hudobnom zápise sa tempo zvyčajne označuje špeciálnymi výrazmi, väčšina z nich sú slová talianskeho pôvodu. Takže Largo a Lento, ako aj Adagio a Grave patria k pomalým tempám. Andante a Andantino, odvodené od neho, sú zaradené medzi mierne tempá, k rýchlym patrí zábavné Allegro, živé Vivo a Vivace, ako aj rýchle Presto a najrýchlejšie Prestissimo. Tiež poznáme názvy označujúce dynamiku, ako piano – slabo, ticho, forte – silno, mezzoforte – stredne silno. Nuž pojmov je oveľa viac, ale vráťme sa k tipom na počúvanie hudby. Na internete ich ľahko nájdete:
Antonio Vivaldi s veľkolepým dielom Štyri ročné obdobia
Vladimír Marinov – Come in
Arvo Pärt – Spiegel in spiegel
Filmová hudba: Ennio Moricone – významný taliansky hudobný skladateľ, ktorý vytvoril množstvo hudobných skladieb, podobne hudobný skladateľ Nicola Piovani (napríklad hudba z rozprávky Pinoccio)
Sopranistka (speváčka) Sarah Brightman – z jej širokého repertoára odporúčam skladbu z opery Rusalka od českého skladateľa Antonína Dvořáka – La Luna (Mesiačik)
Milí kamaráti, boli by sme radi, keby ste sa aj vy podieľali svojimi príspevkami na detskej stránke. Do budúceho čísla by ste nám mohli zaslať váš tip na činnosť, ktorá vás dokáže upokojiť. Tešíme sa na listy, ktoré môžete posielať na mailovú adresu alazorova@yahoo.co.uk.
