Prázdniny už skončili. Užili ste si ich naplno? Videli ste nové miesta? Alebo ste trávili čas so svojimi blízkymi? No v každom prípade, už je tu jeseň. Pre žiakov a študentov je to to najneobľúbenejšie obdobie. Znova skoré vstávanie do školy, samé vstupné písomky a učenie sa. Po tých dvoch mesiacoch sa asi nikomu nechce. A k tomu ešte do pol tretej sedieť v škole! Hotová katastrofa! Ale tieto dni nám budú spríjemňovať kamaráti. A my sa zasa pokúsime spríjemniť dni im vždy, keď to budú potrebovať.
Takže neberte školu negatívne. Vždy sa tam niečo nové naučíte a neskôr to možno v živote využijete. Ako napríklad ja. Keď mi cez prázdniny chýbala matematika, tak som na výlete v pizzerii počítala priemer pízz. Alebo potom, ešte som ani poriadne nebola v škole a už som dostala za úlohu naučiť sa rozprávku na súťaž v prednese. Bola som trochu prekvapená, lebo školský rok ešte nezačal a vôbec som nečakala, že dostanem správu od svojej pani učiteľky už počas prázdnin. O to viac som sa do toho zahryzla. Doma sme prehľadali veľa rozprávkových kníh. Rozprávka mala byť od Pavla Dobšinského, tak sme hľadali aj na internete. Spomenula som si na výtvarnú výchovu v druhej triede, kedy nám pani učiteľka púšťala Dobšinského rozprávky z CD-čiek. Moja najobľúbenejšia rozprávka bola Myšacia bundička. Tak som si ju vybrala. Keď som si rozprávku prečítala, mala som zmiešané pocity. Bola som znechutená. Je trochu iná, ako som si ju pamätala.
Prinútilo ma to zamyslieť sa nad rozprávkami. Dobšinského príbehy sú podľa mňa na prvý pohľad veľmi kruté a drsné. Nie sú nijako zjednodušené a zjemnené, ako tie verzie pre menšie deti. Nie sú to len naivné jednoduché príbehy, ale opisujú aj zlé stránky ľudí. A tu som sa začala pýtať: Preniesli autori rozprávok do svojich postáv vlastností ľudí zo svojho okolia? Sú konce rozprávok skutočné, alebo ich napísali tak, ako chceli, aby to bolo? Ak sú rozprávky obrazom vtedajších ľudí, aké by boli dnešné rozprávky?
Dnes je veľa rozprávok sfilmovaných. Takže rozprávky sú odrazom nejakej kultúry, preto je napríklad Mulan Aziatka, alebo Pocahontas Indiánka. Vlastne je to podľa mňa v pohode. Bez toho, aby som tie rozprávky videla, by som si to nevedela ani predstaviť. Každá krajina má svoje rozprávky a v nich svojich hrdinov. Keď čítate, alebo počúvate nejakú rozprávku, predstavujete si jej hrdinov. Napríklad ja si predstavujem dievča z Dobšinského rozprávky Myšacia bundička ako princeznú s blond vlasmi a sivým kožúškom.
Ale aj filmová rozprávka vie spôsobiť šok. Videli ste už trailer, alebo plagát na novú sfilmovanú Andersenovu rozprávku Malá morská víla? Ariel všetci poznáme ako červenovlasú dievčinu. Ale dredy ste si na nej asi nepredstavovali, či áno? Som na túto novú verziu rozprávky celkom zvedavá. Čo myslíte, bude sa podobať na dnešných ľudí?
PS: Ak si rozprávku pozriete, napíšte nám, či sa vám páčila.
Bianka Lazniová
