Vianoce sú plné symbolov a všeobecne známych vyobrazení, bez ktorých si vianočné sviatky už azda ani nevieme predstaviť. Patria k nim vyobrazenia zvestovania, klaňania troch kráľov, Svätej rodiny, ale predovšetkým samotné narodenie Pána v Betleheme. Všetky tieto motívy sú vo výtvarnom umení prepojené atribútmi, ktoré sa rokmi stali ich neoddeliteľnou súčasťou. Vieme si vari predstaviť betlehem bez hviezdy, jasličiek či Jezuliatka?
Svoje dôležité miesto v kresťanskej tradícii zohráva betlehemská hviezda, ktorá predpovedala narodenie Mesiáša a dodnes patrí k najvýznamnejším vianočným atribútom. Zvyčajne ide o osemcípu hviezdu, pretože osmička je považovaná za symbol harmónie. Nachádzame ju na zobrazeniach putujúcich kráľov, alebo priamo ako súčasť námetu klaňania troch kráľov. Tento symbol nie je náhodný, pretože už v staroveku boli hviezdy pokladané za mocné bytosti, ktoré ovplyvňovali osudy ľudí a verilo sa, že hviezda, pod ktorej znamením sa človek narodil, alebo bol počatý, ovplyvňuje, či dokonca predurčuje jeho životnú dráhu. Táto viera je zakotvená aj v kresťanstve, keďže Ježiš sa narodil v znamení mimoriadnej hviezdy predpovedanej prorokmi.
Hviezda nás privádza do Betlehema. Keď sa Ježiš v Betleheme narodil, uložili ho do jasieľ, resp. kŕmidla pre zvieratá. V širšom význame sa pod jasličkami/betlehemom rozumie celá maštaľ, v užšom význame ide iba o jasle s Jezuliatkom. Samotné jasle sú vo výtvarnom umení zobrazované rôzne, často v závislosti od obdobia, resp. súdobej módy. Najčastejšie ich umelci zobrazovali ako jednoduché kŕmidlo pre dobytok, ale tiež ako kolísku so závesmi, ako veľký kôš položený na zemi, alebo v byzantskom umení dokonca ako obetný oltár.
Podľa legendy priviezla sv. Helena zo Svätej zeme drevo a seno z jasličiek, v ktorých ležalo Jezuliatko. Päť úzkych drevených latiek z Ježišových jasličiek zasadených do striebra by sa malo nachádzať v bazilike St. Maria Maggiore v Ríme. Ďalšiu časť relikvie – seno – vraj získal cisár Karol IV. a uložil ju v kaplnke Sv. Kríža na Karlštejne. S jasličkami sa môžeme stretnúť aj pri zobrazovaní Sibyly, ktorá údajne predpovedala Kristovo narodenie, alebo Hieronyma, ktorý žil a zomrel v Betleheme.
Pôvod betlehemov sa často spája s Talianskom, kde boli v 15. storočí veľmi rozšírené. Traduje sa, že prvý, kto postavil jasličky, bol sv. František z Assisi (+1227). V skutočnosti však najstaršie správy o betlehemoch síce pochádzajú z Talianska, ale už zo 4. storočia. Zobrazenia sa objavujú na sarkofágoch, na nástenných maľbách v kostoloch, na liturgických predmetoch, dokonca vznikali jasličkové oltáre. Tento motív si postupne našiel cestu do celého sveta. Zásluhou františkánov, klarisiek a jezuitov, ktorí dali podobu dnešným betlehemom, sa z Talianska rozšírili do Francúzska, na Pyrenejský polostrov a potom cez Alpy ďalej do strednej Európy. Najväčší betlehem, ktorý je svetovým unikátom, sa nachádza na Slovensku v Rajeckej Lesnej. Jeho autorom je rezbár Jozef Pekara a prezentuje všetky slovenské regióny zastúpené významnými pamiatkami a zobrazuje každodenný život, remeslá či zvyky.
Nuž a nemožno si predstaviť jasličky bez Jezuliatka. Kult Jezuliatka sa šíril najmä z prostredia ženských kláštorov, kde sa objavoval vo víziách mníšok. Dôležité miesto v tomto kulte mala stredoveká náboženská dráma, pri ktorej počas vianočných sviatkov z brucha sošky tehotnej Panny Márie vyberali drobnú sošku Jezuliatka, a tú potom kládli do jasieľ, resp. do umelecky stvárnenej kolísky. Sošky Jezuliatka boli v stredoveku zvyčajne vyrezávané z dreva a boli určené na obliekanie, takže Jezuliatko bývalo nahé, alebo iba s bedrovým rúškom.
Na vyobrazeniach Jezuliatko najčastejšie jednou rukou žehná, v druhej ruke, alebo v jeho blízkosti sa objavujú rôzne, dokonca i nečakané atribúty. Z nich uvedieme aspoň niektoré. Vyskytuje sa medzi nimi malý vtáčik, napr. stehlík (označuje utrpenie a legendu, v ktorej vytrhol z Kristovho čela tŕň sfarbený krvou) alebo čížik (zmŕtvychvstanie a prvé Ježišove zázraky – oživenie hlinených vtákov). Ďalším atribútom je kvetina, napr. ľalia, ruža, alebo menej známe, napr. klinček (klince z Ukrižovania), hrach (cesta hore k Bohu), konvalinka (čistota Panny Márie), kosatec (nepoškvrnené počatie a utrpenie Krista), jazmín (vznešenosť Panny Márie a symbol Božej lásky), orlíček (symbol Ducha Svätého), či mak (smrť a utrpenia Krista). Zriedkavejšie sa medzi atribútmi vyskytuje plod, napr. jablko, strapec hrozna, ale i citrón (Máriino panenstvo), broskyňa (symbol Svätej Trojice), slivka (symbol vernosti), jahoda (symbol pokory a Svätej Trojice), uhorka (symbol vykúpenia), pomaranč (ako jablko, hlavne v holandskom umení), vlašský orech, pričom podľa sv. Augustína jeho šupka symbolizuje Kristovu prirodzenosť, škrupina drevo kríža, jadro božskú prirodzenosť Krista. Ešte ojedinelejším atribútom v blízkosti Jezuliatka je zviera (s výnimkou baránka), napr. biely pes (vernosť), kobylka (zmŕtvychvstanie), veverička (zlo/diabol, ale aj Božia prozreteľnosť) a prekvapivo dokonca i mucha, ako symbol Kristovho utrpenia, ale tiež ako talizman proti skutočnému hmyzu, ktorý inak usadne na maľbu s posvätným obsahom a zanechá tam nečisté stopy. V baroku bol tiež veľmi obľúbený motív Jezuliatka zašľapávajúceho hada, pričom išlo o symboliku víťazstva nad dedičným hriechom.
V 15. storočí a na začiatku 16. storočia si ľudia pri príležitosti nového roka vymieňali terakotové sošky Jezuliatka ako symbol obdarovania, čo postupne prešlo do vianočného zvyku obdarovávania sa, pri príležitosti sviatku Narodenia Pána. A tak na Vianoce prichádzalo do príbytkov Jezuliatko, aby pri rozdávaní darčekov všetkým pripomenulo, že ten najväčší vianočný dar bol ľudstvu darovaný pred stáročiami v Betleheme.
Zdroje:
HALÁSZOVÁ, Ingrid – IHRINGOVÁ, Katarína – KIŠOŇOVÁ, Renata. Hľadanie identity v portrétnom umení. Filozofická fakulta TU v Trnave, 2019, 107 s.; ŽÚBOROVÁ, Mária – ŽÚBOR, Peter. Christologický cyklus I. – II. In Encyklopédia kresťanského umenia. 229 s.
