Nachádzame sa na prahu Pôstneho obdobia, kedy by sa mal zrak kresťana častejšie upierať na kríž, z ktorého po celé stáročia žiari nádej pre celé ľudstvo. Kríž bol ústrednou myšlienkou homílie Sv. Otca Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove na sviatok Povýšenia kríža pri jeho nedávnej návšteve Slovenska.
V úvode Sv. Otec pripomenul, že kríž bol aj v Ježišových časoch nepopulárny. Bol symbolom poníženia, odsúdenia, smrti. Ťažko si spojiť Božiu moc i múdrosť s krížom. Kríž nie je populárny ani dnes. Človek sa automaticky stráni kríža a predsa neobchádza nikoho z nás. Tak ako vstúpil do života človeka hriech, vstupuje s ním aj bolesť, zranenie, choroba, smrť. Lenže Ježiš bol nevinný, najspravodlivejší zo spravodlivých, a predsa kríž neodmieta. Nezúri, nekope doň, nedomáha sa spravodlivosti. Mlčky a s láskou siaha po kríži, v ktorom je zhmotnená všetka zloba sveta. Na jeho ťarche má podiel každý z nás. Ježišova smrť na kríži znamenala pre učeníkov prehru, sklamanie. V Ježišovi videli očakávaného Mesiáša, ktorý vyslobodí izraelský národ z rúk Rimanov. Až neskôr pochopili, že Boží Syn neprišiel riešiť mocenské usporiadanie sveta, ale svojou smrťou otvoril nám brány večného života. V kríži môžu nájsť záchranu aj najhorší hriešnici a zločinci.
Sv. Otec zdôrazňuje, že kresťanstvo bez kríža je svetské a neplodné. Je potrebné prijať jeho logiku. Nestačí len povrchne hľadieť na kríž, zavesiť si ho na krk alebo do auta. Musíme vydávať Kristovo svedectvo. Aj v dnešnom svete je na to dostatok príležitostí, hoci dnešný svet Kristovo svedectvo znehodnocuje. Kristovo svedectvo nemôže byť založené na podvodoch, osobnom prospechu, zneužívaní moci. Kristovo svedectvo nehľadá výhody, prízemné víťazstvá, ale žije pokornú lásku, ktorá pretvára všetko zvnútra. V dobe totality mnoho našich ľudí vydalo krásne Kristovo svedectvo. Nemali by sme zabúdať na tých, ktorí obetovali život, zdravie, postavenie za svoje presvedčenie. Patria k nim aj naši rodičia a starí rodičia, ktorí sa nedali obalamutiť komunistickou ideológiou a napriek všetkému zachovali a odovzdali nám vieru.
Boh obetoval za nás svojho jednorodeného Syna. Ak chceme vydávať Kristovo svedectvo, musíme sa obetovať. Ani obeta nie je dnes príliš v obľube. Nechceme sa viazať manželstvom, rodičovstvom, nechceme bojovať so svojím egoizmom, chceme predovšetkým čo najviac mať a užívať. Konzumizmus nikdy nedosahoval také rozmery ako dnes. Každý z nás k spáse potrebuje prijať svoj kríž a vydať sa za Ježišom. Do jeho rúk odovzdať všetko a svoj život prežiť v službe Bohu a blížnemu. Kríž je najistejšia cesta k spáse. V žiadnom inom znamení niet spásy!
