Na 800. výročie smrti sv. Františka z Assisi sa môžeme pripraviť prostredníctvom niekoľkých míľnikov posledných troch rokov života svätca. Pápež František pripomína, že „to bude možné aj vďaka atmosfére, ktorá vyžaruje z rôznych františkánskych „miest“, z ktorých každé má osobitný charakter, plodný dar, ktorý prispieva k obnove tváre Cirkvi.“
Pripomíname si vlastne štyri výročia: potvrdenie Reguly sv. Františka a Vianoce v Greccio (1223 – 2023), stigmatizáciu na hore La Verna (1224 – 2024), zloženie Piesne brata Slnka (1225 – 2025) a poslednú Veľkú noc sv. Františka, a teda „prechod“ (tranzitus) v Porciunkule (1226 – 2026).
Pôvod Reguly
Pôvod Reguly sa spája s púťou sv. Františka a jeho bratov k pápežovi Inocentovi III. v roku 1221, ktorý ju v zjednodušenej podobe ústne schválil (Nepotvrdená Regula). Bula Solet anuere, Sv. Otca Honória III. z 29. novembra 1223, potvrdzuje Regulu a život Menších bratov. Táto je dielom generálnej kapituly bratov, kde bol František, už nie predstaveným, ale aj tak výrazne ovplyvnil jej formuláciu a vidieť na nej aj vplyv inštitucionalizácie, v súzvuku s pôvodnou inšpiráciou. Jej znenie začína nasledovne: „Regula a život Menších bratov je: zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. Brat František sľubuje poslušnosť a úctu pánu pápežovi Honóriovi a jeho kánonicky zvoleným nástupcom a rímskej Cirkvi. A ostatní bratia sú zaviazaní poslúchať brata Františka a jeho nástupcov.“
Prvé jasličky
Vznik prvých jasličiek je opísaný v životopise sv. Františka od Celana (1 Cel, 84 – 87):
Jeho najväčšou túžbou bolo dokonale a vždy zachovávať sväté evanjelium a napodobňovať príklad nášho Pána Ježiša Krista. V tomto ohľade si zaslúži trvalú spomienku a zbožnú oslavu to, čo svätec vykonal tri roky pred svojou slávnou smrťou v Grecciu, v deň Narodenia Pána.3
(Poznámka redakcie: Pozri článok p. M. Grečkovej: Jasličky – Greccio (1223 – 2023), 800 rokov od prvej slávnosti jasličiek.)
Život sv. Františka
Život svätca, podľa pápeža Františka, ešte stále objavujeme. Po prvé – načúvaním. František pred krížom počúva Ježišov hlas. Po druhé – putovaním. František bol pútnik, ktorý nikdy nezostal stáť na mieste, prešiel nespočetné množstvo talianskych miest a dedín, nikdy nepoľavil vo svojej snahe priblížiť sa k ľuďom, a tak odstraňovať odstup medzi Cirkvou a ľuďmi. A napokon ohlasovaním na periférii: čo každý potrebuje, teda spravodlivosť, ale aj dôveru.
Brat Ľubo, kapucín pôsobiaci v Markušovciach
