Mnoho odborníkov sa denne zamýšľa nad tým, ktoré schopnosti by si mali deti osvojiť, aby boli čo najlepšie pripravené na život, ktorý ich v budúcnosti čaká. Hoci nevieme, aké okolnosti budú o desať – pätnásť rokov, vieme, že deti si osvojujú vzorce správania svojich rodičov.
Od počatia bdieť nad dieťaťom a vkladať ho do rúk Božích, zverovať ho Najvyššiemu je určite základ, na ktorom budeme v budúcnosti stavať. Čo sa týka výchovy, dobrým ťahom je nechať priestor na kladenie otázok a odpovedať im. Skúmajte spoločne možné odpovede. Po celý život bude pre nich dôležité uvažovanie, kritické myslenie, hľadanie pravdy. Následne naučme deti riešiť problémy. Každá nová práca vyzerá zo začiatku hrozivo, ale v skutočnosti sa jedná len o ďalší problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Preto je potrebné už malým deťom predkladať určité problémové situácie a nechať ich, nech ich riešia samy. Nechajte ich, nech skúšajú aj viac možností a odmeňte ich za najlepšie riešenie. Takto sa deti učia nielen riešiť problémové situácie, ale si rozvíjajú aj dôveru samy v seba a vo svoje schopnosti. Ukážte im, ako niečo urobiť, pomôžte im s tým, ale postupne im pomáhajte stále menej a menej.
Nechajte ich robiť chyby. Vložte do nich dôveru samých v seba tým, že zažijú aj množstvo malých neúspechov, ktoré na druhý či tretí pokus zvládnu samy. Ak sa raz naučia, ako byť nezávislými, že nepotrebujú na učenie či prácu rodičov, učiteľov, šéfa, riaditeľa a podobne, môžu sa riadiť samostatne a môžu byť slobodnými bytosťami. Stáva sa, že svoje deti rozmaznávame a neustále sme im za pätami. Keď dieťa vyrastie, zrazu nevie, ako byť šťastné. Okamžite sa musí pripútať k priateľovi alebo kamarátom. Ak im nevyhovujú, neustále ich striedajú. Ak sa im toto nedarí realizovať, často začnú byť závislí od iných vecí, ako je napríklad nakupovanie, jedlo, videohry, internet. Ale keď dieťa od útleho veku učíme, že môže byť šťastné aj samo so sebou, že sa môže samo hrať, čítať si, vizualizovať, získa tak jednu z najcennejších schopností, ktorá existuje.
Dieťa od malička potrebuje aj svoje súkromie. Doprajme im ho. Nie menej dôležité je učiť empatii a súcitu, lebo nám pomáhajú spolupracovať s ostatnými, aby sme sa dokázali postarať aj o iných a nielen sami o seba. Tiež je potrebné, aby sme dokázali robiť šťastnými nielen seba, ale aj iných. O súcite je potrebné viesť aj rozhovory, pýtať sa detí, ako sa cítia ostatní, keď ich vidia v určitých nepríjemných alebo naopak príjemných situáciách. Je potrebné sa rozprávať aj o tom, ako sa dá zmierniť utrpenie ľudí, ako robiť maličké láskavosti, ako robiť ľudí šťastnejšími. Naučte deti všímať si okolie. Rozprávajte sa s nimi o rôznych reakciách ľudí a vysvetlite im, čo bolo ich príčinou. Vysvetľujte, že každý má iný pohľad na tú istú vec, čo nemusí znamenať, že niektorý pohľad je vyslovene nesprávny.
Dôležité je ukázať im, čo presne znamená rešpekt – a nie, nie je to strach voči autorite. Rešpektovať niekoho znamená nevyvyšovať sa, brať do úvahy jeho potreby a priania a neznevažovať jeho hodnotu, osobnosť či názor. Učte deti úcte aj k sebe samému. Konflikty sa snažte riešiť bez použitia kriku a prehnaných emócií. Vypočujte si druhú stranu, snažte sa pochopiť jej uhol pohľadu a následne presne vysvetlite, ako to vidíte vy. Diskusia by nemala pozostávať z osočovania či podkopávania hodnoty osobnosti druhého. Neskutočne dôležité je vždy plniť sľub a dodržať slovo. Mnoho detí si pamätá ten moment, kedy ich rodič sklamal – nedodržal sľub, či klamal. Tam umiera dôvera, a čím častejšie sa to stane, tým sa dá škoda ťažšie napraviť. Ak ho sklamete vy, prestáva dôverovať ľuďom, a jeho budúce vzťahy budú založené na nedôvere. Ak ho niekto sklame, bude to pokladať za normálnu súčasť priateľstva či partnerstva – a že on sám sklame a klame osoby, ktoré ľúbi, taktiež. No a nie menej dôležité je priznať chybu. Mnohí rodičia sa však snažia svoje chyby kryť alebo ignorovať v snahe udržať si pozíciu autority. Zodpovednosť znamená postaviť sa čelom k vzniknutým dôsledkom našich činov — ak niečo pokazíme, chybu by sme mali napraviť, pokiaľ niekomu ublížime, mali by sme sa ospravedlniť a podobne. Iste existuje ešte mnoho iných rád a návodov, buďme autentickí a prosme Ducha Svätého, aby nás a naše deti viedol cestou života do správneho cieľa.
Adriana Lazorová
Spracované podľa:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2243/9-zrucnosti-vdaka-ktorym-deti-pripravime-na-zivot
https://najmama.aktuality.sk/clanok/5TEQU8j/budte-pre-svoje-deti-tym-spravnym-vzorom-11-rad-do-zivota-s-ktorymi-to-lahko-zvladnete/
