Čas Adventu je časom očakávania a prípravy na prijatie najväčšieho daru, ktorý svet kedy dostal. Ide o dar Božieho Syna, vteleného Slova. Slova, ktoré sa v plnosti času stalo telom a prebývalo medzi nami (porov. Jn 1, 14). Slova, ktoré vyšlo z lona Otca a prišlo na túto Zem, aby nám svojím životom a smrťou vyrozprávalo príbeh odvekej lásky kolujúcej v lone Najsvätenejšej Trojice. Je to Slovo pravdy, ktoré nás mocou Ducha uvádza do plnej pravdy o tom, čo je to láska a čo to znamená pravdivo milovať.
Asi pred šiestimi rokmi som sa prvýkrát stretol s meditáciou sv. Jána Pavla II. na tému nezištného daru. Nad textom meditácie sme sa zamýšľali so skupinkou mladých ľudí v lete 2017, keď sme kráčali slovenskými horami. Ako útla knižočka vyšla táto meditácia v roku 2021 v českom Karmelitánskom nakladateľstve pod názvom Bůh mi tě dal.
Čím je táto meditácia zaujímavá? Predovšetkým jej teologicko-spirituálnou hĺbkou, nad ktorou chceme v jednotlivých číslach časopisu Pokoj a dobro uvažovať. Má však aj iné zaujímavosti.
Zaujímavý je dátum napísania meditácie. Ján Pavol II. ju napísal 8. februára 1994, čo je len šesť dní po tom, čo bol oficiálne zverejnený jeho List rodinám (Gratissimam sane, 2. február 1994). Meditáciu napísal sv. Ján Pavol II. v rodnej poľštine (Meditacija na temat „bezinteresownegu daru“). Asi najzaujímavejšie je, že meditácia sa objavila na verejnosti až dvanásť rokov po jej napísaní, v r. 2006, čo bolo už rok po smrti Jána Pavla II. Ďalšou zaujímavosťou je, že bola zverejnená v oficiálnom úradnom vestníku Apoštolskej stolice Acta apostolicae sedis (8. augusta 2006). Nevieme, prečo táto meditácia nebola verejnosti dostupná ešte za života Jána Pavla II., a kto a prečo sa ju rozhodol zverejniť rok po jeho smrti. Je zrejmé, že táto meditácia, osobitne jej záver, má veľmi osobný, až intímny charakter. Český kňaz a teológ Karel Skočovský v úvode do meditácie píše, že by sa meditácia mohla chápať aj ako istý dôvetok k spomínanému Listu rodinám, alebo by to mohla byť „stratená kapitola“ knihy Dar a tajomstvo, ktorú Ján Pavol II. napísal pri príležitosti 50. výročia svojej kňazskej vysviacky. Prečo? Pretože až z tejto meditácie sa dozvedáme skutočný dôvod, prečo si za svoje biskupské i pápežské heslo zvolil slová „Totus tuus“, a prečo svoje kňazstvo zasvätil Panne Márii. Ako poslednú zo zaujímavostí môžeme spomenúť, že časť textu meditácie sa nachádza aj v ofíciu posvätného čítania Liturgie hodín, v deň slávenia liturgickej spomienky na blahoslavenú Annu Kolesárovú, ktorá sa slávi na Slovensku 22. novembra.
O meditácii môžeme povedať, že je syntézou myslenia sv. Jána Pavla II., jeho filozofie, teológie i antropológie, teda jeho pohľadu na svet, Boha a človeka. Odporúčam ju všetkým. Všetkých môže obohatiť. Samozrejme je potrebné ju čítať pomaly a nielen raz. Zvlášť ju odporúčam tým, ktorí sa rozhodnú pre hlbšie štúdium pápežových myšlienok, vyjadrených v celom jeho magistériu, osobitne tých, ktoré sú súčasťou 130. katechéz O Božom pláne s ľudskou láskou, známych aj pod názvom Teológia tela. Meditáciu by sme mohli nazvať aj úvodom do teológie tela, alebo aj jej syntézou. Rovnako veľa spoločných myšlienok má s meditáciami, ktoré sú súčasťou Rímskeho triptychu. V nasledujúcich číslach časopisu sa chceme, prostredníctvom kľúčových myšlienok meditácie zoznámiť s myslením sv. Jána Pavla II., a tým sa aj inšpirovať prežívať náš život v logike DARU. Táto logika je zdrojom, znakom i cieľom pravej lásky, bez ktorej život človeka nenachádza zmysel. O tom bol presvedčený Ján Pavol II. Veď vo svojej prvej „programovej“ encyklike Redemptor hominis, napísal: „Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom neosvojí, ak nemá na nej živú účasť“ (RH 10).
Kľúčové slová: hermeneutika daru
Ak chceme uvažovať o pravej láske v kontexte myslenia sv. Jána Pavla II., musíme sa ponajprv dotknúť kľúčových slov. Nimi sú: človek, spoločenstvo, jednota, krása, vykúpenie, telo, Boh. Osobitné miesto v tejto meditácii, rovnako ako v celom jeho teologicko-antropologickom myslení, majú pojmy: dar, nezištný dar a sebadarovanie. Potvrdzujú to aj jedny z prvých slov jeho meditácie: „Pretože svet, ten svet, v ktorom žijeme, ľudský svet, je prostredím, v ktorom sa neustále a rôznymi spôsobmi uskutočňuje výmena darov.“ Pochopiť čo je pravá láska, je možné, len ak sa náš život naučíme čítať a interpretovať prostredníctvom hermeneutiky daru – život, existencia, svet, stvorenie, človek, telo – všetko je dar.
Svoju meditáciu otvára Ján Pavol II. otázkou: „Môže človek povedať druhému človeku: «Boh mi ťa dal»?“ V úvode meditácie si totiž spomína na slová, ktoré mu ako mladému kňazovi adresoval jeho duchovný vodca. Tie slová zneli: „Možno ti Boh chce dať tohto človeka.“ Zrejme práve tieto slová mohli mať zásadný vplyv pre Wojtylov život, jeho myslenie ako kňaza, profesora, biskupa i pápeža. A hoci meditácia nesie oficiálny názov Meditacija na temat „bezinteresownegu daru“, viac ako výraz „nezištný dar“ samotnú podstatu meditácie vyjadrujú slová: „Boh mi ťa dal.“ Táto krátka veta sa v celom texte nachádza síce len päťkrát, no jej „ozvenu“ môžeme vnímať na celom jej pozadí.
„Boh mi ťa dal.“ – „Možno ti Boh chce dať tohto človeka.“ Ak pripustíš možnosť, že každý človek, ktorý stojí pred tebou je darom, ktorý ti dáva Boh, zrodí sa v tebe dôvera v človeka, dôvera v Boha a dôvera prijať tento dar.
Ján Pavol II. delí svoju meditáciu na päť častí: Stvorenie ako dar; Dar a jeho zverenie; Vnímavosť voči kráse; Vykúpenie tela; Totus Tuus.
Všetky časti sú vzájomne poprepájané. Jadrom celého textu je medziľudský vzťah muža a ženy založený na „obyčajnej“ skúsenosti lásky, ktorá má univerzálnu platnosť. Jazyk, ktorý Ján Pavol II. používa v meditácii je personalistický. Vyhýba sa abstrakcii a používa výrazy vyjadrujúce vzťah – „ja“, „ty“. Avšak tento vzťah nie je uzavretý do diády dvoch, ale má charakter triády „ja“ – „ty“ – „Boh“. Totiž, každý vzťah poukazuje na svoj prameň – principio (princíp, počiatok) i cieľ. Ním je spoločenstvo osôb Najsvätejšej Trojice.
Nad týmito časťami budeme v nasledujúcich číslach uvažovať.
Róbert Neupauer, kňaz
