Milí čitatelia!
Kedy sme sa naposledy zamýšľali nad tým, čo je to farnosť? Čo je jej poslaním a ako by mal vyzerať život v nej? Akú rolu vo farnosti môže zohrávať každý z nás?
Ak zjednodušíme definíciu podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, hovoríme o farnosti ako o spoločenstve veriacich, ktorých spája liturgický život a slávenie Eucharistie pod pastoračnou starostlivosťou diecézneho biskupa zverená farárovi.
Veľmi dôležitým slovom je spoločenstvo. Veriaci človek by mal hľadať svoje miesto v spoločenstve, v ktorom dokáže rozvíjať svoje schopnosti, dary a talenty pre dobro iných a pre dobro tohto sveta. Na druhej strane má spoločenstvo vytvárať také prostredie, v ktorom sa každý cíti v bezpečí a prijatý taký, aký je. Byť členom farského spoločenstva má dodať človeku pocit, že „tu som doma“ – s Bohom a s ľuďmi. Veď nakoniec tak to má byť aj v nebi.
Byť súčasťou spoločenstva znamená dávať a prijímať. Dávať seba a zo seba to najlepšie pre dobro všetkých. Byť všímavým pre potreby jednotlivcov, hlavne pre slabých, chorých, odsunutých, nepovšimnutých. Zapájať sa, byť aktívnym prispievateľom. Avšak nevnucovať svoje videnie sveta a nevyžiadané rady. Na druhej strane vedieť tiež prijímať – ponúknutú pomoc, úprimný záujem o nás. Prijať, že niekto môže mať lepší názor alebo kvalitnejšie riešenie. Všetko má slúžiť pre vyššie dobro.
Farnosť sa mení, pretvára, vyvíja. K nej patrí aj materiálne a hmotné zabezpečenie. Je doslova našou povinnosťou pridať ruku k dielu. Nielen finančnými prostriedkami. Treba sa starať o chrám a okolie. Nájsť si čas.
Zaúčať mladých do fungovania farnosti, vštepovať povedomie o príslušnosti k nej a učiť úcte k starším. Viac si vážiť ich životné skúsenosti a pozorne im načúvať. Vieme sa od nich mnohému naučiť, veď sú nositeľmi kontinuity Tradície. Starší farníci nech citlivo odovzdávajú praktizovanie viery. V kostoloch, ale aj pri aktivitách. Naposledy sme to pekne zažili pri oprave fasády farského kostola či tepličského kríža. Dôchodcovia sa chopili aktivity a postupne sa pridala stredná a mladšia generácia. Mladí nech sa neboja byť aktívni a kreatívni. Nech sa nenechajú odradiť neúspechmi, veď rastieme práve cez prekonávanie prekážok. Nechajme ich vymýšľať a podporme ich, nech so svojimi schopnosťami prispievajú k tomu, aby sa tu žilo lepšie a radostnejšie.
Na konci minulého školského roka sme začali prvý ročník Dňa farnosti v Lieskovanoch. Kaplán Vladimír Fedorek nám ponúkol, aby sme sa aj takouto formou začali viac spoznávať, stretávať a upevňovať naše spoločenstvo. Spolu s pánom farárom Štefanom Salokom nám ukázali, že každé ľudské dielo treba začínať modlitbou a svätou omšou. Nie nadarmo si staršia generácia vešala na steny výšivku s nápisom Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania.
Pax et bonum!
