Milí čitatelia!
Zaiste sme mnohí ešte plní dojmov zo septembrovej návštevy Sv. Otca na Slovensku. Aké posolstvo priniesol pápež František, si môžeme prečítať alebo vypočuť v médiách. Určite je prínosné pre veriaceho človeka oboznámiť sa aj s výkladom a komentármi autorít.
Okrem toho je dôležité uvažovať o tom, čo priniesla hlava Katolíckej cirkvi nám osobne. Ak sme chceli byť otvorení voči návšteve pontifexa – staviteľa mostov, tak sme mali ísť na stretnutie s ním v milosti posväcujúcej s postojom v srdci: „Pane, hovor ku mne.“ Tak, ako o to prosíme vo sviatosti zmierenia, ak chceme cez ústa kňaza počuť, čo nám chce povedať Boh.
Potom sa môžu stretnúť dva svety. Svet pápeža Františka, ktorý prosí Boha, aby bol dobrým rozsievačom a zasial správne semienka do slovenských sŕdc. A svet človeka, ktorý s čistým srdcom prosí Boha, aby správne počul, videl a zažil počas návštevy nástupcu apoštola Petra jeho slová a gestá. Vtedy sa na nás vyleje Božia milosť a my pochopíme, o čom bola celá návšteva a ako máme s jeho posolstvom naložiť.
Z jeho úst zaznelo počas troch dní veľmi veľa kľúčových slov. Môžeme vybrať aspoň zopár z nich – výzva k pokoju, dialógu, vnútornej ukotvenosti. Ak budeme vnútorne ukotvení v Bohu a dokážeme viesť dialóg nielen s kresťanmi, ale aj s ľuďmi, ktorí nimi nie sú, môžeme do veľkej miery prispievať k pokoju v tomto – momentálne chaotickom – svete.
