V liste apoštola Pavla Efezanom nachádzame v piatej kapitole túto výzvu: „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Podstatou vďaky je vyjadrenie náležitého uznania osobe, ktorá nám robí dobro bez toho, aby ho bola povinná robiť. Vďačnosť psychológovia opisujú ako pocit, osobnú predispozíciu, rozhodnutie alebo postoj k životu, ktorý nás učí vidieť krásu života, žasnúť nad ňou a uvedomovať si ju. Umožňuje nám byť spokojným a šťastným človekom bez ohľadu na naše vonkajšie okolnosti. Vďačnosť Bohu za jeho dobrodenia by preto mala mať v osobnej modlitbe každého kresťana svoje miesto. Práve nedostatok vďačnosti nás často stavia do postoja neustálej nespokojnosti.
Oslavná pieseň a ďakovný chválospev
Vo svätej omši, ktorá je označovaná aj ako Vzdávanie vďaky, nájdeme v rámci hudobnej zložky prefáciu – oslavnú pieseň alebo pieseň vďaky, žalmy, ktoré vo svojich textoch často vyjadrujú vďaku a Gratiarum – ďakovný chválospev po prijímaní. Úkon vďaky po prijímaní je dôležitým prvkom svätej omše, pretože predlžuje zjednotenie s Bohom, Cirkvou a s blížnymi.
Napriek tomu JKS obsahuje len jednu pieseň, ktorá je svojím textom zameraná na ďakovanie – č. 102 Ďakujeme, ochranca náš, ktorú spievame na konci kalendárneho roka. V JKS potom ešte nájdeme pieseň č. 160 Poďakujme Kristu Pánu, ktorá je pôstnou piesňou, no vďakou sa zaoberá len prvá sloha. V ďalších piesňach nachádzame už len jednotlivé frázy, ktoré povzbudzujú k vďake – napr. JKS 156: „Výrok smrti je zrušený, víťazstvom prespevujme, život hriešnym je vrátený, Bohu za to ďakujme,“; JKS 202: „Za milosť mu poďakujme, Ježišovi drahému,“; JKS 221: „Ježišovi ďakujme láskavému — i Duchu česť vzdávajme presvätému,“; JKS 252: „Chválu, vďaku vzdávame ti, Bože, za tú dobrotu,“; JKS 525: „Vrúcne vďaky ti vzdávame,“ a pod. Najviac fráz o vďake nájdeme práve v piesňach na Adventné a Vianočné obdobie. V piesni JKS 7 sa spieva: „Dnes jemu všetci spievajme a vďaky Bohu vzdávajme, za to veľké dobrodenie, za bolestné vykúpenie,“ a v piesni Tichá noc nachádzame v poslednej slohe takéto zakončenie – „vďaka ti, božský brat náš!“ Advent i Vianoce by mali v každom z nás vzbudiť vďačnosť, pretože bez toho, aby Ježiš prišiel na tento svet, by sme nikdy nedosiahli spásu.
Prečo je teda v JKS tak málo piesní o vďačnosti? Liturgický spevník nás informuje o tom, že vzdávanie vďaky sa často uskutočňuje formou posvätného ticha. A možno je to aj tým, že pre ľudí je prirodzenejšie obracať sa k Bohu so svojimi prosbami. KKC uvádza, že Ježišova modlitba pred vzkriesením Lazára, ktorá je založená na vzdávaní vďaky („Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.“) ukazuje, ako máme správne prosiť: skôr, ako je dar udelený, zaň ďakovať. Darca je vzácnejší ako udelený dar, je „poklad“, dar sa udeľuje „navyše“. Nezabúdajme preto ďakovať Bohu za jeho dary, keď nám boli dané, aj vtedy, ak na nich ešte len čakáme.
Petra Klučárová, organistka
Zdroje: https://rodina.kbs.sk/clanok-nezaradeny/hodnota-13-vdacnost
Liturgický spevník 1
