Spev v spoločenstve veriacich je prejavom Ducha Svätého. Pôsobením Božieho slova sa stáva účinnejším, napomáha rozhodnutiu, ako to naznačujú slová sv. Augustína: „Ako veľmi som nariekal v tvojich hymnách a piesňach, pohnutý do hĺbky hlasmi, ktoré sa milo vznášali chrámom. Hlasy vnikali do mojich uší a pravda vnikala do môjho srdca.“
Zámerom liturgickej hudby je, aby omšové spevy boli jednotne prepojené a aby nadväzovali na bohoslužbu slova. Na to myslí organista vždy pri výbere piesní, antifón, žalmov. Hlavná myšlienka je obsiahnutá v textovom a hudobnom stvárnení. Spevy svätej omše delíme na tri hlavné časti. Hovoríme o procesiových spevoch, nakoľko ide o sprevádzanie kňaza k oltáru, sprevádzanie ľudu pri nesení obetných darov a pri prijímaní Eucharistie.
Jednotlivé časti nazývame nasledovne:
– úvodný spev – introit,
– spev na prípravu obetných darov – offertorium,
– spev na prijímanie – communio.
Úvodný spev – introit
Je spev ľudu, ktorý sprevádza kňaza s asistenciou k oltáru. Uvádza myšlienky veriacich do tajomstva slávenia liturgie. Upevňuje jednotu spoločenstva. Vďaka tomuto spevu sa učíme usporiadať si myšlienky i city. Hľadáme potrebnú sústredenosť a snažíme sa zamerať na jediný cieľ nášho bytia – na Ježiša Krista. Spev nám pomáha vytvoriť správny postoj pre vnútorný rozhovor s Bohom, ktorého vyznávame, ctíme a chválime.
