S požehnaním nášho p. kaplána Romana putovali skoro ráno autobusom veriaci z našej farnosti a priľahlých obcí na stretnutie s pápežom Františkom do Prešova. Pred vstupom do centra Šariša ešte nič nenasvedčovalo, že tu príde Svätý Otec. Až niekoľko metrov od Mestskej športovej haly sme mohli postupne vidieť bielo žlté vlajky alebo portréty pápeža Františka a väčšie zástupy pútnikov smerujúcich k priestranstvu blízko haly.
Po bezpečnostnej kontrole skenermi a protiepidemických opatreniach sme spolu s tisíckami prítomných veriacich začali postupne cítiť úžasnú atmosféru očakávania návštevy pápeža po 26 rokoch v Prešove. Tú umocnil aj pripravený program s rusínskymi spevákmi Štefanom Štecom, Kandráčovcami či kňazom Petrom Milenkym, ktorých piesne zahriali nejedného pútnika. Po premietnutí dokumentu o Klokočovskej ikone, patrónke Zemplína, nasledoval na jej počesť Akatist k Presvätej Bohorodičke.
Slávnostnú atmosféru, po zaplnení všetkých sektorov pútnikmi, vygradovali moderátori jedinečného duchovného podujatia skandovaním s pútnikmi: „Radosť v srdci prezrádza, Svätý Otec prichádza.“ Alebo: „Svätý Otče vitajte, požehnanie nám dajte.“ Tesne pred desiatou sa takmer 50 000 pútnikov (podľa médií), dočkalo. Nastala emotívna chvíľa, slzy radosti spolu so zimomriavkami na tele prezrádzali, že za veľkého aplauzu a mávania bielo žltými vlajočkami prichádza pápež František, ktorého sme mohli vidieť z blízka, keď prechádzal v papamobile pomedzi jednotlivé sektory. Krátko na to začal Svätý Otec na pripravenom pódiu celebrovať Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho.
Dostali sme milosť byť účastní Byzantského obradu s mnohými spevmi typickými pre gréckokatolícku liturgiu, ktorú prvýkrát v dejinách slávil pápež na Slovensku, čo bolo hlavne pre Gréckokatolícku cirkev veľkým darom. Pútnici, čo boli bližšie mohli sledovať liturgiu priamo z pódia, ostatní z veľkoplošných obrazoviek.
V homílii sa pápež František zameral na kríž, keďže táto slávnosť pripadla na sviatok Povýšenia svätého Kríža. Okrem iného povedal: „Knihu nestačí kúpiť, pozrieť sa na ňu a vystaviť si ju doma na peknom mieste. To isté platí pre kríž: je namaľovaný alebo vytesaný na mnohých miestach našich chrámov. Krížikov je nespočetne veľa: na krku, v dome, v aute, vo vrecku. Ale neosoží nám to, ak sa nezastavíme, nezahľadíme na Ukrižovaného a neotvoríme mu srdce, ak sa nenecháme očariť jeho ranami, otvorenými pre nás, ak sa naše srdce nenaplní dojatím a nebudeme plakať pred Bohom, ktorý je zranený z lásky k nám.“ Ak tak neurobíme, kríž pre nás zostane neprečítanou knihou, ktorej názov a autora dobre poznáme, ale ktorá nemá vplyv na náš život.
Sväté prijímanie sa podávalo obojakým spôsobom, ale nezvyčajným. Organizátori, aby dodržali potrebné opatrenia, zakúpili na túto slávnosť 25 000 kovových lyžičiek. Bolo zaujímavé vidieť, ako pod vyše 200 žltými dáždnikmi podávali sväté prijímanie kňazi s dvoma asistujúcimi dobrovoľníkmi. Po dlhých mesiacoch, až keď prišiel pápež, sme opäť prijali sv. prijímanie do úst.
Na záver poďakoval vladyka Ján Babjak Svätému Otcovi za návštevu a slávenie Božskej liturgie, za silné slová a zaprial mu veľa zdravia a nech Boh žehná jeho dielo. Následne mu odovzdal ikonu Bohorodičky a na oplátku vladyka obdŕžal od pápeža kalich. Po pápežskej hymne na záver slávnosti zaznela ešte rusínska emotívna pieseň Mnohaja, blahaja lita – Mnoho rokov, šťastných rokov. Svätý Otec ukončil slávnosť korunováciou ikony Klokočovskej Bohorodičky a tisíce dojatých pútnikov sa s ním rozlúčilo potleskom a skandovaním: „Nech žije Svätý Otec!“
Celú duchovnú slávnosť monitorovali, ako to už na stretnutiach s pápežom, či inými osobnosťami sveta býva, ostreľovači na výškových budovách, vrtuľníky či drony a desiatky, možno stovky policajtov, organizátorov a dobrovoľníkov.
Možno v Prešove nezazneli spontánne slová, ako keď sa nám prihováral slovanský pápež, dnes sv. Ján Pavol II. Ale málokto čakal, že 84 ročný pápež, po nedávnom operačnom zákroku, si vyberie za cieľ svojej apoštolskej cesty z vyše 200 krajín sveta malé Slovensko. Je to malý zázrak, za ktorý máme Bohu ďakovať. Navštívil nás charizmatický, pokorný a skromný „pápež periférie“, ktorý veľmi dáva najavo svoj vzťah k chudobným, prenasledovaným, slabým. Dúfajme, že nás táto návšteva Svätého Otca Františka, nielen Prešova, ale aj ďalších miest Slovenska duchovne posilní vo viere. Nech sa naplnia aj záverečné slová moderátorky, aby sme si z Prešova odniesli radosť, povzbudenie a možno aj odpustenie.
