Opäť raz prichádza vianočný čas. Obvykle je sprevádzaný množstvom lásky, pohody a detského smiechu. Počas Vianoc sa však každý z nás kresťanov môže zamyslieť aj nad prežívaním svojej viery v každodennom živote.
Často sa v dnešnej uponáhľanej dobe tvárime, že problémy iných sa nás netýkajú, že ich nevidíme, no je veľmi dôležité pozastavovať sa nad nimi a rozvíjať tak svoju schopnosť empatie. Je tiež veľmi dôležité nezaujímať sa len o svoje vlastné dobro, ale aj o dobro druhého človeka, nášho blížneho, ktorému by sme mali byť vždy ochotní pomôcť. Veď nie sú práve vianočné sviatky o láske, z ktorej nám náš Pán Boh zoslal svojho jednorodeného Syna? Nie sú o láske, ktorá je nekonečná a nekonečne vynaliezavá? Tak ako Boh zoslal svojho Syna k nám, aby nám ukázal pravú lásku, tak aj my môžeme prejavovať lásku svojim blížnym a priblížiť sa im. Láska nie je ukrytá len v skutkoch, ktoré si manželia a mladé páry preukazujú dennodenne, alebo v skutkoch lásky, ktoré preukazujú rodičia svojim deťom a deti svojim rodičom. Je ukrytá aj v malých prejavoch ľudskej a kresťanskej solidarity voči našim blížnym.
Neostaňme v tieto sviatky zahľadení sami do seba a neignorujme potreby našich blížnych, no snažme sa v tento pokojný a radostný čas v sebe budovať kresťanské milosrdenstvo a aktívne ho využívať v každodennom živote. Láska nie je len nástrojom, ako svojim blížnym ukázať Božie milosrdenstvo, ale tiež nástrojom, ktorým svojich blížnych v časoch neistoty vieme viesť a ukazovať im v živote ten správny smer. Len vďaka láske vieme byť pre iných útočiskom a bezpečným prístavom na rozbúrených vlnách života. Cesta lásky aj nás samých dovedie k vytúženému cieľu každého kresťana, k miestu v nebi. Láska je tiež naša opora, ktorá v nás vytvára bezpečný prístrešok v čase búrok, ktorý vieme opäť využiť v službe blížnemu, alebo sa v ňom vieme ukryť pred naším trápením.
Jednou z pekných vianočných tradícií je nosenie betlehemského svetla, ktoré je znakom radosti a nádeje. Susedia jeden druhému posúvajú toto svetlo ako symbol nádeje a lepších zajtrajškov. No táto tradícia nie je len o svetle fyzickom, ale aj o snahe zapáliť v druhom človeku svetlo lásky a vytvoriť v ňom bezpečný prístrešok pre druhých, a tak postupne celý svet rozžiariť svetlom lásky a pokoja.
Obdobie Vianoc je čas, keď je rodina zvyčajne pokope. Povieme si, že je to super mať svojich blížnych okolo seba. Ale je to naozaj tak? Nie je to tak, že sa počas Vianoc dostávame do konfliktov práve s našimi najbližšími? Z vlastnej skúsenosti vieme, aké sú Vianoce uponáhľané a stresujúce. Upratať dom, vyzdobiť ho, napiecť, nakúpiť darčeky a potraviny, chystať štedrovečerný stôl… mohli by sme vymenovať mnoho povinností, ktoré je potrebné urobiť. Je toho veľa, však? Stres, panika, zhon. Ako sa to u nás prejavuje navonok? Nie sme kvôli tomu viac podráždení a prchkí? Neodvrkneme bratovi, sestre, rodičom, starým rodičom, či inému blížnemu len preto, že sa zameriavame na „nepodstatné veci“?
Pokúsme sa spoločne toto obdobie prežiť inak ako doteraz. Svoju pozornosť môžeme zamerať na našich blízkych, na čas strávený s nimi. Prehodnocujme slová, ktoré vyslovíme. Zastavme sa, premyslime si, čo chceme povedať, a až tak to vyslovme. Snažme sa byť ohľaduplnými, vnímavými, dobrosrdečnými kresťanmi, ktorým záleží na svojich blízkych. Naše slová niekedy dokážu ublížiť našim blížnym viac ako skutky. Zamerajme sa na to, čo je v tomto období naozaj dôležité.
Klára Lačná
