Svätý Jozef je najviac uctievaným svätcom v kresťanskom svete. Jeho postava v úlohe hlavy Svätej rodiny bola vždy inšpiráciou pre umelcov, zvlášť stredovekých maliarov v zobrazovaní Svätej rodiny.
Aj v kostole v Tepličke sa nachádza oltárny obraz Svätej rodiny. Panna Mária s malým Ježiškom spolu so svätou Alžbetou a dieťaťom Jánom Krstiteľom. V pozadí (ako keby v ústraní) svätý Jozef, vedľa neho anjel, prostredníctvom ktorého mu Boh vo sne zjavoval Božiu vôľu a poslanie, ktoré on s pokorou prijímal. Svätý Jozef bol a je patrónom každej kresťanskej rodiny.
Osobný vzor otca v rodine je nenahraditeľný. Jeho úlohou je zabezpečovať pokojný život rodiny, spolu s matkou sa zúčastňovať na výchove svojich detí, viesť ich k zodpovednosti, čestnosti a byť pre nich prvými svedkami viery.
Nábožnosť v rodine
Rodina bola a je tou najposvätnejšou ustanovizňou v ľudskej spoločnosti. Práve v prostredí rodiny sa po stáročia odovzdávala viera spolu s osobnými hodnotami, tradíciami a rodinnými príbehmi z generácie na generáciu.
Život v rodine mal ešte v nedávnej minulosti odlišné zákonitosti ako sú tie, podľa ktorých žije súčasná rodina. Bol úzko spätý s prírodou a pôdou, ktorá ich živila. MODLI SA A PRACUJ – toto „evanjelium života“ bola viera prežívaná v tradíciách, ktorých základom bolo Sväté písmo. Bol to duchovný život v každodenných starostiach i radostiach.
Aj pri každodennej namáhavej práci modlitba patrila k tým najpodstatnejším prejavom rodinnej zbožnosti. Otec bol v rodine autoritou. Muži všeobecne prejavovali svoju nábožnosť racionálnejšie než ženy. Neodriekali dlhé naučené modlitby. Vo svojom konaní a postojoch sa však vždy pridržiavali Božích prikázaní. Všetko začínali v mene Boha a za všetko Bohu ďakovali.
Spomínam na svojho otca, keď ráno pozdravil nový deň prežehnaním sa a jednou vetou vykročil za povinnosťami: „Bože, pomôž mi do nového dňa.“ To bola jeho ranná osobná modlitba. Každovečerná modlitba pred spaním bola samozrejmosťou. V Pôstnom období sme sa večer čo večer modlili bolestný ruženec. Predmodlievala sa mama a otec sa modlil spolu s nami deťmi. Ctil a zachovával nedeľu ako deň Boží a nikdy nevynechal nedeľnú svätú omšu. Ani keď bolo treba kráčať do farského kostola. Vieru žil skutkami a prácou spojenou s menšími či väčšími každodennými prejavmi nábožnosti. Svoju otcovskú rolu vo svojej rodine, a ani si to neuvedomoval, žil podľa vzoru svätého Jozefa. Takto podobne žila každá kresťanská rodina v dedine.
Súčasná doba je celosvetovo poznačená krízou rodiny. Slovensko nie je výnimkou. Odhaduje sa, že až tretina detí žije bez otca (údaj z internetu). Zo stredu rodín sa vytráca viera, modlitba, manželstvo ako posvätná sviatosť prežíva krízu. Aj preto Svätý Otec František popri Roku svätého Jozefa súbežne ustanovil rok 2021 aj za osobitný Rok rodiny. Cieľom je pastorácia zameraná na obnovu rodín a viery podľa vzoru svätého Jozefa v službe otcovstva Svätej rodiny.„Svätý Jozef, ty si žil, pracoval a modlil sa v Ježišovej prítomnosti. Pozeral si naňho s vierou
a z jeho blízkosti si čerpal silu k horlivému plneniu každodenných povinností. Nauč nás neustále pamätať na Božiu prítomnosť v našom živote, aby sme žili a plnili svoje povinnosti s myšlienkou na to, že Ježiš je prítomný v našich životoch a v našich srdciach.“
Svätý Jozef, príklad života a modlitby, oroduj za nás!
