Ak by sa vás nejaký moderátor s mikrofónom v ruke na ulici opýtal, o čom sú pre vás Vianoce, ako by ste odpovedali? Predpokladám, že nech by sa opýtal akejkoľvek vzorky ľudí, najčastejšie by sa opakovali odpovede: o rodine, o darčekoch, dobrých koláčoch, pohode, rozprávkach, krásnej vianočnej výzdobe, predvianočnom upratovaní, štedrej večeri, Tichej noci a narodení malého Ježiška.
Znamená to teda, že ten, kto počas vianočných sviatkov nemôže byť z najrôznejších dôvodov so svojou rodinou, nebude mať Vianoce? Alebo ten, kto je naozaj v ťažkej finančnej situácii a nedokáže zabezpečiť svojim blízkym darčeky, zničí celé ich Vianoce? Príde žena, ktorú sekne v krížoch tesne pred sviatkami, o skutočné čaro Vianoc, ak nestihla umyť okná a utrieť prach na každej skrinke? Môžu byť vianočné sviatky bez koláčov, vianočného stromčeka, bez sledovania Popolušky a Perinbaby alebo bez Tichej noci, lebo na ňu tento rok organista zabudol? Pravdou je, že ak by čokoľvek z týchto vecí chýbalo, Vianoce budú aj tak! A môžu to byť pre nás tie najčarovnejšie Vianoce zo všetkých, ktoré sme kedy zažili.
Určite si spomínate na tie predchádzajúce, kedy sme kvôli pandémii museli z mnohých našich tradícií upustiť. Spomínam si, ako som niesla celú štedrú večeru v taške blížnemu, ktorý bol v karanténe sám s koronavírusom, bez rodiny, stromčeka, televízie a všetkého, čo ako svet hlása, patrí k Vianociam. A napriek tomu som vedela, že tento človek tam neostal sám. Boh k nemu prišiel. Vianoce prežíval vo svojom srdci, pretože to žiarilo z jeho tváre.
Náš život sa s príchodom 24. decembra nestopne. Hoci komerčný svet nám doslova vnucuje úsmev, radosť a pohodu, tie si v obchode v predvianočných zľavách nekúpime. Niekedy skrátka necítime eufóriu len preto, že prišli sviatky, no snažíme sa cítiť sa tak, ako sa od nás očakáva. Aj keď sa počas vianočných sviatkov cítiš opustený, pretože tvoja rodina je ďaleko, vo večnosti, v práci, alebo sa napriek plnému domu príbuzných cítiš sám, vedz, že Boh prišiel aj k tebe. Aj keď sa trápiš, lebo nevieš, či toto nie sú tvoje posledné Vianoce, pretože staroba či choroba pokročili, vedz, že Boh prišiel aj k tebe. Ak vo svojom srdci nosíš pochybnosti o viere, trápiš sa vo vzťahoch v rodine, alebo ťa celé predvianočné prípravy dostali do bodu, kedy už od únavy nevládzeš ani sledovať text piesne v JKS, vedz, že Boh prišiel aj k tebe. Prichádza aj k tebe, matke, ktorá kvôli malým deťom bdieš celú svätú noc i tie ďalšie, pretože ťa tvoje deti potrebujú. Prichádza aj k tebe študent, ktorý väčšinu sviatkov tráviš nad knihami, pretože skúškové obdobie beží v plnom prúde.
Nech sa vo svojom živote cítiš akokoľvek, hoci sú tvoje okolnosti ťažké a situácie, ktoré prichádzajú, ťa zrážajú na kolená, ON prichádza s nežnosťou džentlmena, ktorý prvýkrát pozýva dievča do tanca a pýta sa: „Smiem vstúpiť do tvojho srdca? Necháš sa mnou milovať a spasiť? Pretože pre TOTO som prišiel na svet.“ Všetko, čo musíš urobiť pre to, aby boli tvoje Vianoce čarovné, je otvoriť Ježišovi dvere svojho srdca – v krátkej modlitbe vlastnými slovami.
Svoje najradostnejšie sviatky som zažila vtedy, keď som sa na Štedrý deň nechala obdarovať oslávencom. Bolo to v čase, keď som žiadnu radosť necítila už poriadne dlhé obdobie. Jezuliatko v jasliach som vtedy prosila o skutočnú radosť z jeho narodenia. A ON prišiel do môjho srdca so záplavou radosti. A nebude váhať zaplaviť aj tvoje srdce.
