…. sa večer čo večer rozliehal spev pôstnych piesní spievaných mládežou pri niektorom z krížov v dedine alebo blízkom okolí. Jedna zo vzácnych pôstnych tradícií, ktorá sa, žiaľ, už nezachovala. Do zabudnutia upadli aj zľudovené piesne, ktoré sa okrem známych zo spevníka pri kríži spievali v nárečí.
Obdobie Pôstu sa žilo s veľkým rešpektom a pokorou k Utrpeniu Pána Ježiša. Život sa podriadil modlitbe a pôstu. Dedina stíchla. Nekonali sa svadby, zábavy či iné radovánky. Odložilo sa pestré oblečenie a ženy na znak úcty počas trvania celého Pôstneho obdobia v jednotnom čiernom oblečení (nosili kroje) zapĺňali všetky lavice v kostole. Celý kostol bol ponorený do čiernej farby.
V mnohých rodinách sa rodina večer schádzala pri spoločnej modlitbe bolestného ruženca. Sväté omše cez bežný deň sa v tom čase konali iba sporadicky. Do predmodlievania sa zapájali aj staršie deti. Bolo nemysliteľné sa bez príčiny nezúčastniť na pobožnosti krížovej cesty v kostole, ktoré sa konali v piatok večer a v nedeľu popoludní.
Už zabudnutou tradíciou bolo chodenie detí a mládeže „so smertku z kudzeľu na tu čarnú nedzeľu“ (podobne ako vynášanie Moreny, ktoré poznáme už len z folklórneho stvárnenia).
Okrem modlitby bol základom Pôstneho obdobia prísny pôst od mäsitých a tučných jedál.
Odriekanie nebolo až také ťažké. Stravovanie v tomto období bolo aj tak veľmi jednoduché. Mäso sa varilo iba v nedeľu. Počas týždňa to boli jednoduché jedlá zo zemiakov, múky, kapusty a z toho, čo dala komora. V Pôste sa to málo ešte sprísnilo. Jedlo sa iba raz denne. Väčšinou to boli jednoduché polievky napríklad na Tepličke známa „žufka“ alebo kyslá polievka „s jušku“ (voda z kyslej kapusty) a zo zemiakmi, papcúnová s mliekom, halušky, zemiaky s kyslým mliekom, kukuričanka bez škvariek a pod. Medzi fajnovejšie, ale pôstne jedlo patrili „slivky s tunku“. Bola to zahustená polievka so sušenými slivkami. Bolo to obľúbené jedlo mojej babky zo sliviek, ktoré sama usušila na tento účel.
Takýto obraz pôstneho (ale aj reálneho) života ešte aj v začiatkoch druhej polovice 20. storočia si dnes už málokto vie predstaviť. Sila viery bola v zbožnosti, skromnosti a pokore, ktorú žili v Pôste, ale aj v radosti veľkonočného posolstva zmŕtvychvstania – obnovy života a viery vo večný život.
Ako vnímame Pôstne obdobie v 21. storočí?
Celý svet a Slovensko nevynímajúc sa nachádza v duchovnej a morálnej kríze. Práve preto má pôst, pokánie a modlitba s prosbou Boha o milosť, aby sme žili spravodlivo pred Bohom, ale aj pred ľuďmi, hlboký význam. Pôstny čas je vzácny Bohom darovaný čas. Boh nám dáva príležitosť vstúpiť si do vlastného svedomia, aby sme prehodnotili svoj postoj k viere, životným hodnotám a vzťahu k našim blížnym. ABY SME NAŠLI POKOJ V DUŠI.
