Slávnostným otvorením Svätej brány pápežom Františkom v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa na Štedrý deň 24. decembra 2024 začal v Cirkvi Jubilejný rok. Následne v Ríme 26. decembra pápež otvoril Svätú bránu vo väznici Rebibbia a postupne boli otvorené ďalšie, 29. decembra v Lateránskej bazilike, 1. januára 2025 v Bazilike Santa Mária Magiiore  a 5. januára v Bazilike sv. Pavla za Hradbami. Na Slovensku otvorili Jubilejný rok 2025 biskupi v diecézach v nedeľu 29. decembra, v Spišskej diecéze spišský biskup František Trstenský v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade.

 

Jubilejný rok, odpustky, nádej

Jubileum vychádza z biblickej tradície. Slávilo sa každých 50 rokov. Izraelitom pripomínalo slobodu a dôstojnosť, ktorú im dal Boh. Sám Ježiš sa odvolával na túto tradíciu, keď na začiatku svojho verejného účinkovania vyhlásil Rok milosti od Pána. Cirkev prispôsobila tradíciu Jubileí v roku 1300. Od roku 1475 sa slávia každých 25 rokov, aby každá generácia mohla zažiť milosť Svätého roka a získať úplné odpustky. Kým sväté brány sa nachádzajú len v Ríme, v diecézach sú otvorené jubilejné chrámy. Odteraz až do 6. januára 2026 môže každý pútnik, ktorý navštívi baziliky a kostoly Jubilejného roka, získať plnomocné odpustky. Na Slovensku bolo určených 82 jubilejných chrámov, v rámci Spišskej diecézy ich máme desať. Pútnici nádeje je mottom Jubilejného roku. Ako povedal pápež František v homílii na Štedrý deň: ,,Jubilejný rok sa začína, aby bola všetkým daná nádej, nádej evanjelia, nádej lásky, nádej odpustenia.“

 

Otvorenie Jubilejného roka v Poprade

Na sviatok Svätej rodiny sa začala na námestí pred kostolom sv. Egídia jedinečná duchovná slávnosť otvorenia Jubilejného roka, kde biskup František prečítal bulu, ktorou pápež František vyhlásil Jubilejný rok. Potom mnohopočetná procesia Božieho ľudu so sviečkami, na čele s jubilejným krížom, putovala za spevu a modlitieb ulicami vianočne vyzdobeného mesta do konkatedrály. Po slovách biskupa pred kostolom: „Buď pozdravený, Kristov kríž!“, bol tento kríž nesený mládencami v krojoch do kostola, za ním šiel biskup, kňazi a ostatní veriaci. Čo je v dnešných časoch nevídané, pri vstupe do kostola sa veriaci tlačili (miestami až nedôstojne). 

Následne biskup František v zaplnenom chráme slávil slávnostnú svätú omšu. V homílii  neskrýval nadšenie z veľkého počtu pútnikov (odhadom asi 5000), poďakoval všetkým, ktorí  sa zúčastnili otvorenia Jubilejného roka, spolubratom kňazom aj Božiemu ľudu za svedectvo viery. Ďakoval za trpezlivosť a vytrvalosť aj tým, ktorí už nevošli do konkatedrály.  Pokračoval zdôraznením troch charakteristík pútnika: 

  • Pútnik má nádej, lebo nás Ježiš vykúpil na kríži.
  • Máme putovať spolu v rodine a spoločenstvách.
  • Naše putovanie má smer a cieľ – stretnutie so živým Bohom. 

 

V závere homílie zveril putujúci Boží ľud pod Tatrami Bohorodičke Panne Márii. Sväté prijímanie sa v tento slávnostný deň prijímalo pod „obidvoma spôsobmi“.

Po svätej omši biskup František určil jubilejné chrámy a ohlásil jubilejných kazateľov v Spišskej diecéze, ktorí od neho obdŕžali Knihu Božieho slova. Dvaja z nich, Cyril Hamrák a Matúš Reiner, pochádzajú z Markušoviec. Jedinečnú duchovnú atmosféru slávnosti umocnil chrámový zbor z Popradu a Spišskej Novej Vsi hudobným sprievodom a spevom vianočných piesní a kolied. Na záver slávnosti spišský diecézny biskup udelil  prítomným mimoriadne pápežské požehnanie spojené s úplnými odpustkami. Účastníkmi tohto výnimočného a duchovne obohacujúceho otvorenia Jubilejného roka v Poprade boli aj veriaci z našej farnosti.

 

Večery milosrdenstva

Konajú sa v tomto milostivom roku v jubilejných chrámoch. Prvý sa uskutočnil v piatok 24. januára 2025 aj vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Svätú omšu, ktorá sa aj s adoráciou niesla v znamení témy Uzdravenie vzťahu s otcom, celebroval Matúš Reiner, tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS. Tento večer v „centre milosrdenstva“ svojou dojímavou homíliou i emotívnou adoráciou určite oslovil a povzbudil prítomných veriacich na začiatku Jubilejného roka v jednom z jubilejných chrámov Spišskej diecézy.                                  

 

Jozef Sendrej, Teplička

O autorovi

Jozef Sendrej