Nastal čas Pôstneho obdobia – v kostole sa objavuje fialová farba, zmizla kvetinová výzdoba, organ sa stíšil, utíchli spevy Aleluja a Glória a piesne, ktoré sa spievajú, sú všetky o utrpení. K čomu nás tieto vonkajšie symboly nabádajú?
Ako všetci dobre viete, vedú nás ku kajúcnej príprave na prežívanie Veľkej noci. Apoštol Pavol v 15. kapitole Listu Korinťanom vo veršoch 13 – 14 píše: „Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ Obdobie Veľkej noci, kedy si Ježišovo vzkriesenie pripomíname, je tým najpodstatnejším prvkom celej našej kresťanskej viery. Na každú významnú udalosť, ktorá nás čaká, sa patrične pripravujeme – na vzácnu návštevu upratovaním a upečením koláča, na svadbu predmanželskou prípravou a nakúpením všetkých potrebných vecí a na výberové konanie do vytúženého zamestnania naštudovaním požadovaných znalostí. O čo viac by sme sa teda mali pripraviť na sprítomnenie tej najpodstatnejšej udalosti v dejinách ľudstva?
Rôzne formy pôstneho sebazáporu
Mnoho ľudí si v rámci takejto prípravy dáva v čase Pôstu rôzne predsavzatia – napríklad nejesť sladké, nepiť kávu, viac sa hýbať, nepozerať seriály, byť menej na internete, každý deň čítať zo Svätého písma, zúčastniť sa na krížovej ceste a pod. Možno ste už počuli o špeciálnom 90-dňovom pôste, ktorý má názov Exodus 90. Stavia na výskumoch, ktoré ukazujú, že tri mesiace je doba, ktorú človek potrebuje, aby prekonal závislosť a vybudoval si nové návyky. Vznikol ako program duchovných cvičení v seminári Mount St. Mary v Marylande pre potrebu formácie seminaristov, ktorí túžili po zdokonalení vnútornej slobody, aby mohli plnšie slúžiť Cirkvi. Autori inšpirovaní knihou Exodus hovoria o osobnom Exode – oslobodení sa od zlých návykov, ktoré má účastník prežiť. Po počiatočných úspechoch sa autori rozhodli rozšíriť program aj pre kňazov, biskupov a laikov, no neskôr sa rozšíril po celej Amerike i Európe. Tento 90-dňový program duchovných cvičení pre mužov je založený na modlitbe, askéze a spoločenstve s ďalšími, ktorí sú tiež v tomto programe. Askéza je naozaj prísna: studená (nanajvýš vlažná) sprcha, žiadny alkohol ani sladené nápoje, jedlo iba trikrát do dňa, nepozerať televíziu, počúvať len hudbu, ktorá pozdvihuje dušu k Bohu, počítač využívať len na prácu, telefón len na nevyhnutnú komunikáciu, pravidelné a intenzívne fyzické cvičenie, najmenej sedem hodín spánku. Účastník počas 90 dní robí všetko toto. Všetky askézy napomáhajú fyzickému oslobodeniu sa od toho, čo nás zotročuje, ale cieľom je vnútorná sloboda srdca a myšlienok. Aktuálne je tento program upravený vo viacerých verziách aj pre ženy – napríklad ženská pôstna výzva s názvom Velebím. Exodus je veľkou výzvou pre každého, kto sa ho pokúsi absolvovať, preto je potrebné si pred začatím stanoviť cieľ – akého návyku sa chcem zbaviť, alebo za čo všetku tú námahu obetujem a mať ho na zreteli, keď sa mi prestane dariť.
Podstatné je rásť v Bohu a s Bohom
Program Exodus i všetky naše pôstne predsavzatia majú i svoje úskalie – slabosť človeka. Nech sa budeme snažiť akokoľvek, vždy sa stane, že aspoň v niečom zlyháme. Kedysi dávno kňaz počas homílie povedal myšlienku, ktorá absolútne zmenila môj pohľad na ľudské zlyhanie: „Hoci sa vám možno častokrát stane, že pri modlitbe odbehnete myšlienkami, zadriemete, alebo vás len niekto vyruší, Boh nepočíta, koľkokrát ste modlitbu prerušili, ale koľkokrát ste sa k nej vrátili, a teda koľkokrát ste si opäť vybrali jeho.“ Ten istý princíp platí aj o našich pôstnych predsavzatiach – Boh nepočíta, koľkokrát nám to nevyšlo, ale koľkokrát sme sa z lásky k nemu rozhodli opäť to skúsiť. Nech je teda Pôstne obdobie pre nás časom, kedy sa naučíme byť verným Bohu.
Petra Klučárová
