„Ó, večný Bože, ktorého milosrdenstvo je bezhraničné a pokladnica milostí nevyčerpateľná, zhliadni na nás láskavo a rozmnož v nás svoje milosrdenstvo, aby sme si v ťažkých chvíľach nezúfali a neklesali na duchu, ale s veľkou dôverou sa poddali tvojej svätej vôli, ktorá je láskou a milosrdenstvom samým.“ (Modlitba svätej Faustíny)
Život svätej Faustíny bol duchovne veľmi bohatý. Prežívala ho v zjednotení s Bohom, ktorého objavovala cez videnie v svojej duši. Jej poslaním bolo ohlasovať Božie milosrdenstvo svedectvom života, skutkami, slovami a modlitbou. Hĺbku jej duchovného života odkrýva vlastnoručne písaný denník, v ktorom si cez zjavenia zaznamenávala každé stretnutie s Ježišom. Prostredníctvom zjavení ju Ježiš poveril rozšíriť úctu k tajomstvu Božieho milosrdenstva. Jej Denníček sa stal akoby testamentom pre naplnenie odkazu Ježišovej lásky k nám a celému svetu.
Jeho vykupiteľské dielo spásy, jeho zmŕtvychvstanie – dar nového a večného života, dar viery, lásky a pokoja. To sú hodnoty, ktoré nám otvárajú dvere k pochopeniu a prijatiu Božieho milosrdenstva.
Pri prvom videní vo februári 1931 ju Ježiš požiadal, aby štetcom namaľovala jeho obraz tak, ako ho vidí. Videla ho v bielom rúchu. Pravú ruku mal pozdvihnutú k žehnaniu, druhou sa na hrudi dotýkal srdca, odkiaľ vychádzali dva lúče. Lúče symbolizovali krv a vodu, ktorá vytryskla na kríži z jeho prebodnutého srdca. Obraz mal byť posvätený na druhú nedeľu po Veľkej noci. Zároveň sa táto nedeľa mala stať Nedeľou Božieho milosrdenstva. Bola to náročná úloha, ktorú sama nemohla zvládnuť. Nevedela maľovať. Tejto úlohy sa zhostil maliar Eugen Kazimirowsky, ktorý podľa jej pokynov a sprevádzania obraz namaľoval. Originál tohto obrazu sa nachádza v Kostole Najsvätejšej Trojice vo Vilniuse.
Cez druhú svetovú vojnu sa kontakty s Vilniusom prerušili. Po vojne sa Vilnius stal hlavným mestom Litvy, ktorá bola jednou z republík bývalého Sovietskeho zväzu. Obraz sa pre sestry v Lagiewnikach, ktoré pokračovali v odkaze sv. Faustíny, stal nedostupným. Poľský maliar Adolf Hyla sa ponúkol namaľovať nový obraz. Predlohou mu bola malá kópia obrazu od Kazimirovského a Denníček, v ktorom mala Faustína zaznamenaný presný opis Ježiša, ako ho videla v zjavení. Jeho verzia sa stala známou po celom svete a je najznámejším zobrazením milosrdného Krista.
Neoddeliteľnou súčasťou úcty je modlitba Korunky Božieho milosrdenstva. Táto obľúbená a zdanlivo jednoduchá modlitba, v ktorej vzdávame vďaku Bohu v tajomstve jeho milosrdenstva za milosti úplného odpustenia našich hriechov i hriechov celého sveta.
Máme sa ju modliť, keď udrie 15. hodina, píše sestra Faustína vo svojom Denníčku: „Milostivý Pane, v hodine tvojho zomierania sa v duchu prenášame pod kríž, aby sme mohli kontemplovať tajomstvo tvojho nekonečného milosrdenstva.
Svätá sestra Faustína zomrela v roku 1938 ako 33 ročná. Jej telo je uložené v kláštornej kaplnke Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikach. Je uložené pod menzou bočného oltára, na ktorom je známy obraz Milosrdného Ježiša od maliara Adolfa Hylu.
Svätá sestra Faustína bola svätorečená v Ríme v roku 2020. Na prahu nového tisícročia Svätý Otec Ján Pavol II. pri jej svätorečení povedal tieto slová: „Zvelebujme Boha za veľké skutky, ktoré vykonal v duši svätej sestry Faustíny (…), ktoré urobil a stále robí v ľudských dušiach, ktoré vďaka jej svedectvu a posolstvu objavujú nekonečné Božie milosrdenstvo.“
Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 2002 konsekroval v areáli kláštora novopostavené Sanktuárium Božieho milosrdenstva. Toto miesto je nielen svetoznámym pútnickým miestom, ktoré navštevujú milióny ľudí z celého sveta. Lagiewniky sú centrom a žriedlom, odkiaľ sa šíri úcta k Božiemu milosrdenstvu do celého kresťanského sveta. Tu sa naplnilo svedectvo jej života, ktoré jej zveril Ježiš, a odkaz, ktorý zanechala vo svojom Denníčku.
Potvrdzujú to aj slová, ktorými vo februári toho roku pri príležitosti 90. výročia prvého videnia svätej sestry Faustíny pozdravil pápež František poľských pútnikov na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne: „Posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sa vďaka svätej sestre Faustíne a svätému Jánovi Pavlovi dostalo do celého sveta, predstavuje samotné evanjelium – radostnú zvesť Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, ktorý nám darúva Otcovo milosrdenstvo, vyslovujúc s vierou:
JEŽIŠU, DOVERUJEM TI.“
