Brány štadióna Lokomotíva sa otvárali už o 8.00 ráno, kedy vstupovali prví nadšení mladí po prvotnej bezpečnostnej kontrole do sektorov pripravených na husto porastenom, mäkkom trávniku štadióna. Následne ľudia, mladí duchom, v zástupoch disciplinovane prichádzali až po uzavretie brán okolo šestnástej hodiny s nadšením, očakávaním, s otvorenými srdcami. Či už niekto prišiel skôr či neskôr, sprievodný program bol naplnený Duchom Svätým, počasie nádherné, človek sa naozaj cítil komfortne po všetkých stránkach i napriek prísnym hygienicko-epidemiologickým pravidlám.
Program sa niesol v duchu slov motta stretnutia: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom. O 11.00 slúžil svätú omšu kardinál Dominik Duka, pražský arcibiskup, ktorý si v homílii najprv pospomínal na jeho prvé stretnutie s metropolou východu, následne si pripomenul udalosť na tomto mieste z pred troch rokov – blahorečenie Anky Kolesárovej. V spojitosti so sviatkom Svätého kríža povedal: „Kríž je a bude i pre vás vždy križovatkou. Jeho vertikála, stojace brvno, pozdvihuje nás z tejto zeme smerom hore, pretože človek je bytosť, ktorá hľadá cestu k výšinám. Človek je tiež bytosť, ktorú Boh vybavil tým veľkým darom, tou iskričkou Božieho sveta, darom Ducha, dušou, ktorej sa dotkol a povolal k životu každého z nás. A túto cestu smerom nahor pretína na kríži horizontála priečneho brvna, ktoré mieri zľava doprava, od srdca k srdcu. Odo mňa k tebe.“ Myšlienku ďalej rozvinul a homíliu svojím priateľským otcovským úsmevom ukončil slovami: „dobro je mocnejšie ako zlo a zvíťazí; podobne ako pravda vždy zvíťazí nad lžou.“ Milou súčasťou svätej omše bola prítomnosť najstaršieho kardinála Jozefa Tomka.
Po svätej omši pokračoval program, ktorý bol členený na tri bloky. Blok venovaný Márii, blok, ktorý sa venoval Jozefovi a vrcholne blok kristocentrický. Všetky tieto tri bloky boli obohatené osobnými svedectvami interpretov aj hostí. Moderátori Tereza Kmotorková a Marek Kleno so zdravým chvením v hlase, uvedomujúc si výnimočnosť chvíle, sa zhostili svojej úlohy s úsmevom na tvári. Vyvrcholením programu bola hymna stretnutia Zdvíhajme svet. Spojením hudby argentínskeho skladateľa a tanečných kreácií našich folklórnych prvkov bolo pripravené prekvapenie nielen pre Svätého Otca, ale tiež pre všetkých prítomných. Zbormajster a dirigent Viliam Gurbaj viedol orchester zostavený z profesionálnych hudobníkov a študentov konzervatórií, tiež zbor zostavený z mladých ľudí z rôznych cirkevných zborov z Košíc a okolia. Okamih pred príchodom pápeža Františka sa hrdo zrýchlil tlkot sŕdc všetkých Markušovčanov, pretože moderátori vyzvali na rozhovor už spomínaného Matúša Reinera, ktorý svojou skromnosťou v postoji, múdrosťou v hlase, odpovedal na otázky týkajúce sa stretnutia i aktivít s mládežou na Slovensku. A prišla očakávaná chvíľa…
Svätý Otec prišiel krátko pred 17.00 hodinou, potom cez zaplnený štadión v papamobile s láskou mával prítomným. Človek mal pocit, že sa chce s každým jedným účastníkom stretnúť aspoň pohľadom, čo sa mu azda i podarilo. Ten pohľad zanechal v duši mäkko, viac sú emócie neopísateľné.
V rámci stretnutia zazneli dojemné svedectvá mladej ženy o spovedi, dvoch manželských párov o čistote či o nesení kríža. Z týchto svedectiev vyplynuli i otázky smerované na Svätého Otca. Pápež František povzbudil mladých, aby žili čistú lásku. Zdôraznil, že dosiahnuť lásku stojí veľa úsilia, nie je len o emóciách a pocitoch, o tom, ako mať všetko a hneď, neodpovedá logike „použiť a zahodiť“. Láska je vernosť, dar a zodpovednosť. Oslovil prítomných myšlienkou: „ Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar.“ Pripomenul tiež: „Aby láska prinášala ovocie, nezabudnite na korene. A aké sú vaše korene? Rodičia a najmä starí rodičia. Dávajte pozor, áno, starí rodičia. Oni vám pripravili pôdu. Polievajte korene, choďte k starým rodičom, urobí vám to dobre: položte im otázky, nájdite si čas, aby ste si vypočuli ich príbehy.“ Trefne sa vyjadril i k otázke, dnes v západných krajinách zanedbávanej či nepovažovanej za dôležitú, sviatosti zmierenia. Do stredu tu kládol samotného Boha, nie naše hriechy: „Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech. Počúvajte dobre toto: Boh vždy odpúšťa! Pochopili ste? Boh vždy odpúšťa!“ V závere sa venoval téme utrpenia, kde zdôraznil: „Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! Ak objímame Ježiša, znovu sa rodí radosť. A Ježišova radosť v bolesti sa premieňa na pokoj.“
S úsmevom na tvári, pokorou i pohľadom plným blízkosti mladým sa rozlúčil slovami: „Prinášajte radosť! Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť. Ďakujem vám, že ste ma počúvali a prosím vás o poslednú vec: nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem!“
Takto sa 23 000 prevažne mladých ľudí, rovnako mnohých kňazov, biskupov i rehoľných sestier na štadióne Lokomotíva v Košiciach rozlúčilo so Svätým Otcom Františkom. Aby všetci neušli rýchlo do zápchy, nadšenci si ešte mohli vypočuť hudbu Simony Magušinovej či skupinu Lamačské chvály alebo iných interpretov.
