V Pôstnom období, ktoré nám pomáha pripraviť sa na sviatky Veľkej noci, sa mení ročné obdobie. Po studenej a tmavej zime prichádza jar. Boh koná a prihovára sa nám v prvom rade cez prirodzené veci, ktoré stvoril. A tak sa chcem spolu s vami zamyslieť nad tým, čo nám symbolika jari môže do tohto pôstneho, a neskôr veľkonočného času povedať.
Rôzne pohanské či ľudové tradície a zvyky v minulosti pramenili práve z osláv jarnej rovnodennosti. Naši predkovia boli závislí od úrody, ktorú si sami vypestovali, a dobytka, čo dochovali, preto boli viaceré zvyky zamerané i na úrodnosť polí a plodnosť dobytka. Taktiež sa odháňala zima (Morena) a vítala sa jar. Mnohé ďalšie, hlavne veľkonočné tradície, s ktorými sa môžeme stretnúť ešte aj dnes, začali spájať kresťanskú tradíciu s ľudovými zvykmi. Krásnu duchovnú symboliku však môžeme nájsť v samotnej jarnej rovnodennosti, ktorá na severnú pologuľu prináša predlžovanie dňa – svetla a skracovanie noci – tmy. Tak ako v tomto období (Veľká noc sa slávi približne v období jarnej rovnodennosti) prichádza obeta Ježiša – Svetla sveta, ktorý na kríži zahnal temnotu.
„Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne.“ (Iz 11,1)
Tento verš z knihy proroka Izaiáša nám ukazuje prekrásnu symboliku jari, počas ktorej začínajú pučať ratolesti, ktoré neskôr zakvitnú. Niektorí starší teológovia pod ratolesťou z koreňa Jesseho vidia Pannu Máriu a pod výhonkom – kvetom, Pána Ježiša. Novší teológovia vidia v ratolesti i výhonku Mesiáša. Hoci sa s týmto veršom proroka stretávame v liturgii hlavne v Adventnom období, z môjho pohľadu je aktuálny i v pôstnom čase. Pripomína nám, že Ježiš rástol od svojho narodenia tak ako mladá ratolesť na strome, ktorá zakvitla – začal svoje verejné účinkovanie a ukázal svetu krásu svojho kvetu – srdca. A keď nastal ten pravý čas, priniesol to najúžasnejšie ovocie na dreve kríža – spásu svojmu ľudu. Ježišov kríž býva často označovaný ako strom života.
Symbol ratolestí sa objavuje aj v liturgii na Kvetnú nedeľu. V latinčine má názov Dominica palmarum, čiže Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Palma znamená víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom, a zároveň aj spravodlivého človeka: „Spravodlivý sťa palma zakvitne.“ (Ž 92,13) Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa je odvodené od toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na požehnanie a na procesiu ľudia prinášali kvety, ktoré si pripravili do kytíc a priviazali ich na vysoké tyče. U nás sa zväčša na požehnanie a procesiu prinášajú bahniatka. V ponímaní ľudových tradícií boli symbolom všetkého nového, zdravo sa rodiaceho. Požehnané ratolesti však majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho aj my mohli vojsť do nebeského Jeruzalema. Preto si majú veriaci takéto požehnané ratolesti odložiť doma, aby im pripomínali cestu s a za Kristom.
„Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?
Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.“ (Iz 43,19)
Jar sa neodmysliteľne spája aj s prácami v záhrade, výsadbou a klíčením ozimín. Sväté písmo nám na viacerých miestach hovorí o semenách a ich vzrastaní. Pán Ježiš používa podobenstvo o rozsievačovi a tiež pripodobňuje nebeské kráľovstvo človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. „Či spí, alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ (Mk 4,27-29) Ak chceme, aby naša úroda vzrastala, je potrebné sa o pôdu starať – semená polievať, vytŕhať burinu, prípadne použiť hnojivo. A v tomto symbolickom zobrazení je veľký priestor na našu pôstnu sebareflexiu. Dovolím Božiemu Duchu, slovu a kráľovstvu, aby vo mne vzrastali? Starám sa o svoj duchovný rast? Prinášam úrodu už dnes? A čo mi povie Pán, keď príde žatva?
Petra Klučárová
