Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!
Svet je plný protikladov. Svetlo a tma, deň i noc, zdravie a choroba, radosť strieda smútok, smiech strieda plač, to všetko patrí k ľudskému životu. Aj svätopisec napísal: Je čas narodiť sa a čas umrieť, čas plakať a čas radovať sa.
Dnes sa navždy lúčime s našou drahou mamkou, babkou, prababkou, príbuznou, rodáčkou, ale tiež sa lúčime s našou drahou pani kostolníčkou Máriou Kalafutovou, s našou tetou Marinkou, ako sme ju mnohí volali. Pani Mária Kalafutová sa narodila 3. septembra 1932 v Markušovciach, kde aj vyrastala spolu so svojimi súrodencami Jozefom, Agnesou a Anastáziou. S manželom Štefanom spolu vychovali jedného syna Františka a 5 dcér – Agnesu, Alžbetu, Máriu, Katarínu a Zuzanu. Obetavo sa starala o domácnosť, manžela a svoje deti, a keď tieto vyrástli, začala pracovať ako pani upratovačka najprv v miestnom kultúrnom dome a neskôr v tunajšej základnej škole.
Takmer celý život slúžila Bohu v jeho markušovskom chráme ako pani kostolníčka. Pozorujúc a zároveň spomínajúc na jej službu a prácu v kostole po všetky tie roky, pripomína prorokyňu Annu z Lukášovho evanjelia: „Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.“ Slúžila nielen Bohu, ale aj markušovským veriacim, a nie iba im.
Drahá pani Kalafutová, ďakujem vám za každú obetu, ktorú vás stálo kostolníčenie. Za všetky vaše kroky do nášho kostola, keď ste ho otvárali a zatvárali pri bohoslužbách, pohreboch, upratovaní, vetraní, zvonení… Ďakujem za hodiny vášho času vo všetky nedele a sviatky od siedmej rána do dvanástej obeda a nielen za tie, ďakujem vám za cestičku do kostola odmetenú od snehu, ďakujem za tisíce zažatých sviec na oltári, ďakujem vám za vášho veselého ducha, zdravú prísnosť a precíznosť, ochotné srdce, za ruženec, ktorý ste stále držali v rukách, zošúchanú modlitebnú knižku na okne sakristie. Ďakujem za to, že naši kňazi a miništranti sa obliekali do vašej služby v opratých a ožehlených albách a rúchach. Koľkí z nich vás mohli vidieť v sakristii v akcii a mohli ochutnávať z vašej skromnosti, pokory, ochoty, vernosti, vytrvalosti a lásky k Bohu. Ďakujem za milión maličkostí v tejto vašej službe nášmu chrámu, od zvončekov na vianočnej výzdobe kostola až po tie veľké, ktoré zvonili na obed, aby sme sa zastavili od práce a uvedomili si, že naša hodnota nespočíva vo výkone. Alebo tie zvony, ktoré spájali celú dedinu v modlitbe za zomrelého. Ďakujem za mnohé, aj nevypovedané veci a detaily, ktoré sa nám vynárajú v spomienkach.
Iba Pán vie, koľko hodín života ste mu obetovali a koľko krokov ste pre neho prešli, a aj v službe pre iných.
Drahá teta Marinka, v pondelok 1. júla 2024 ste dostali pozvanie na netradičnú púť, začína sa pre vás Mariánska hora v extra priamom prenose a ja pevne verím, že Panna Mária, ktorej ste boli veľkou ctiteľkou, vás na tú nebeskú „huru“ nielen odprevadila, ale aj pomohla s batohom všetkých vašich dobrých skutkov. Oslovil vás Ježiš a vy ste si zaslúžili lepší podiel, ktorý sa vám už neodníme.
V tejto chvíli sú naše srdcia naplnené smútkom, pretože sa lúčime s dobrou, obetavou, ochotnou a úslužnou pani Kalafutovou, ktorá žila, pracovala a obetovala sa pre Boha a blížneho. Vaše srdce dotĺklo, ústa onemeli, oči stratili svoj lesk. Ocitli ste sa na prahu večnosti, kde vládne už len pokoj a radosť, kde hľadíte na Boha z tváre do tváre. V hlbokom žiali a smútku, ale s veľkou nádejou na stretnutie vo večnosti, kam sa odobrala za svojím manželom Štefanom, sa dnes skláňame a vzdávame úctu jej zakončenému životu naplneného prácou a skutkami.
Lúčime sa s ňou a ona sa lúči s nami. Lúčim sa s vami, s mojimi deťmi aj s vašimi rodinami. Ďakujem vám za vašu starostlivosť, trpezlivosť a opateru, ktorú ste mi venovali najmä v dňoch mojej choroby a staroby. Všetky ste boli mojou radosťou a potešením. Lúčim sa s mojimi 14 vnúčatami a 21 pravnúčatami, vždy ste ma potešovali, prosím, nezabudnite na mňa a uchovajte si ma vo svojich srdciach a spomienkach. Lúčim sa aj ostatnou mojou najbližšou rodinou, susedmi, známymi, priateľmi, rodákmi. Lúčim sa aj s kňazmi, ktorí vždy boli blízki môjmu srdcu. Môj odkaz plný nádeje do budúcnosti pre vás je zo Sv. písma: „Nech sa vám srdce nestrachuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho otca je mnoho príbytkov.“
Vážené smútočné zhromaždenie, dnes odprevádzame na večný odpočinok našu pani kostolníčku pani Máriu Kalafutovú, ktorá už opustila pozemský domov a stojí na prahu toho nebeského. Pripomeňte si všetko dobré, čo vám urobila, a ak sa nejako voči niekomu previnila, odpustite jej tieto previnenia a odporúčajte ju Božiemu milosrdenstvu. Dovoľte mi, aby som sa v mene rodiny poďakovala za vašu účasť na tejto poslednej rozlúčke s milovanou mamkou, babkou a prababkou, za prejavenú sústrasť, kvetinové dary, modlitby a slová útechy, ktoré aspoň trocha zmierňujú ich bolesť a smútok.
Odpočívajte v pokoji, teta Marinka, a užívajte zaslúžené nebo, veľmi vám ho prajeme.
Iveta Dutková
