V tomto čase, po ukončení Veľkonočného obdobia zoslaním Ducha Svätého, prežívame hneď dve významné slávnosti, ktoré upriamujú náš zrak na Eucharistiu – slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi a slávnosť prvého svätého prijímania. Katechizmus Katolíckej cirkvi (ďalej KKC) hovorí o Eucharistii ako prameni a vrchole celého kresťanského života. Ostatné sviatosti s ňou úzko súvisia a sú na ňu zamerané, pretože Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi – samého Krista, nášho veľkonočného Baránka. Kristus sa v tejto sviatosti stáva prítomným prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého v premenení chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. O samotnej podstate a dôležitosti svätého prijímania vie snáď každý kresťan. Otázkou však je, aké miesto má Eucharistia v našom živote?
Ak si chceme vytvoriť blízky vzťah s Pánom, bez porozumenia významu a vzťahu k Eucharistii to nejde. A tu sa dostávame k otázke: Prečo sa nám doslova dáva za pokrm? Ježiš žije vo vzájomnej jednote s Otcom a s Duchom Svätým vo vzťahu, ktorý je plný lásky. Náš Boh má lásky toľko, že si ju skrátka nemôže a nechce nechať iba pre seba. Jedným z najpodstatnejších atribútov lásky je sebadarovanie. Tak ako sa v sviatosti manželstva vo vzťahu muža a ženy stáva sebadarovaním spojenie ich tiel do jednej osoby, tak sa vo svätom prijímaní Boh rozhodol o svoju lásku podeliť a darovať sa nám, pričom prijatím Eucharistie sa spájame s ním samotným. Umožňujeme mu, aby žil v nás. Cirkev podľa KKC ukladá veriacim povinnosť, aby aspoň raz do roka prijali Eucharistiu. A tak si mnohí veriaci túto povinnosť splnia a svoje srdcia na celý rok zatvoria pred Pánom. Ak niekoho naozaj milujeme, tak sa túžime s ním spájať v jedno čo najčastejšie. Aká je teda naša láska k Bohu, keď nám stačí prijať ho do srdca raz v roku? Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby prijímali Eucharistiu v nedeľu a na prikázané sviatky, alebo ešte častejšie, aj každý deň. Pretože Ježiš nás v tejto sviatosti lásky očakáva.
Prijímanie Eucharistie so sebou prináša niekoľko veľmi dôležitých benefitov, ktoré by mal každý kresťan poznať. V prvom rade prijímanie Eucharistie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Ak žijeme v milosti posväcujúcej, darí sa nám viac modliť, prichádzať na svätú omšu, čítať Sväté písmo, či rozmýšľať o Božích veciach, pretože sme s ním zjednotení. V dnešnej dobe, kde sa nás na každom kroku pokušenia snažia odlákať od Boha, je toto zjednotenie obrovskou pomocou. Taktiež nás Eucharistia odlučuje od hriechu. KKC hovorí, že Eucharistia nás nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby nás zároveň neočistila od hriechov, ktoré sme spáchali, a neuchránila pred budúcimi hriechmi. Mnoho kresťanov nevie, že Eucharistia zmýva všedný – ľahký hriech. Každým prijatím Ježiša do srdca, nám sú odpustené ľahké hriechy. Preto je možné prijímať Eucharistiu až pokiaľ nespáchame ťažký hriech. Vtedy je potrebné navštíviť Ježiša prítomného v spovedníkovi. Osobnou skúsenosťou mnohých kresťanov, ktorí sa snažia žiť v milosti posväcujúcej, je, že sa cítia chránení pred pokušeniami. Pretože aj to je účinok Eucharistie – chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. Čím väčšiu účasť máme na Kristovom živote a čím väčšie pokroky robíme v priateľstve s ním, tým ťažšie sa od neho odlúčime smrteľným hriechom. Vďaka Ježišovi, ktorý v nás prebýva, sa nám darí lepšie bojovať so svojimi neresťami a víťaziť. Mnohí kresťania si vytrénovali svoje svedomie už natoľko, že keď vnímajú, že pokušenia prichádzajú, je čas ísť na spoveď. Podobne ako telesný pokrm slúži na obnovenie stratených síl, tak Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť. Ak teda túžime v našom kresťanskom živote rásť, viac milovať Pána a stávať sa lepším človekom, ktorého po smrti privítajú v nebeskom kráľovstve, Eucharistia by v našom každodennom živote mala mať svoje čestné miesto.
Petra Klučárová
