Život každého z nás je popretkávaný náročnými i radostnými chvíľami, ktoré nás stoja veľa síl. Do farnosti Markušovce v roku 1940 prichádza nový kňaz vdp. Ján Skrak. Boží sluha pre farnosť Markušovce a filiálky Tepličku a Lieskovany. Po zoznámení sa so svojím zvereným ľudom, si p. farár začína všímať spolky, dnešné spoločenstvá a skvalitňovať ich postoje, aktivity, vystupovania a usporiadania v kostoloch.
V roku 1942 p. farár Skrak zakladá ružencové bratstvo úradnou formou, ktoré pretrváva až dodnes. Menuje za predsedu a pokladníka dve členky: p. Kačengovú a p. Mikolajovú. Svätý ruženec sa modlí v nedeľu poobede po pobožnosti volanej „večerňa“. Výmena sv. ruženca bola spočiatku vonku na kostolnom dvore. Neskoršie bola výmena ruženca v kostole v bočnej lodi pri p. Márii. Sv. ruženec sa začal modliť pravidelne pred druhou sv. omšou vždy v nedeľu, táto modlitba trvá až dodnes.
Postupne do spolku prichádzal nový vietor, mladšie členky chcú niečo viac, chcú vziať na seba viac povinností a trochu samostatnosti, a to sa podarilo vtedy, keď p. farár Skrak vysiela svojich farníkov na oslavy Božského Srdca do Ružomberka dňa 15. 6. 1947. Duchovný program bol veľmi bohatý: sväté omše, kázne, pobožnosti, krížová cesta a nakoniec procesia s Najsvätejšou oltárnou sviatosťou celým mestom Ružomberok. Z tohto stretnutia načerpali členky nášho ružencového bratstva nové poznatky, ktoré začali používať aj v našej farnosti. A už to neboli len modlitby, ale aj výstavky, jasličky, procesia, ktorá sa konala viackrát do roka, v neposlednom rade členky ružencového bratstva sa podieľali aj na prípravách primícií v našej farnosti.
Vedeli, že oslava Božského Srdca naštartovala aktivitu spoločenstva, ktoré bude i naďalej pretrvávať. Ak by spoločenstvo nešlo správnym smerom – neprežije. Tým, ktorým záležalo na fungovaní živého ruženca už nie sú medzi nami, ale my im môžeme poďakovať za ich obetu, námahu a odvahu. Najväčšie poďakovanie patrí p. farárovi Skrakovi, ktorý prispel k tomu, aby v našej farnosti: Markušovce, Lieskovany a Teplička vzniklo duchovné a modlitebné spoločenstvo.
Dnes sa tešíme, že oslavujeme 80 rokov ružencového bratstva, ktoré je živé a dobre fungujúce, záleží na každom z nás, akým smerom sa bude uberať, tajomstvá modlitby ruženca môžeme prepájať so svojím vlastným životom, netreba však ostať iba pri jeho modlení, ale máme ho aj žiť. Svätý Otec Ján Pavol II. hovoril, že modlitba ruženca je vlastne spomínaním s Pannou Máriou na to, čo Boh urobil v jej živote a v živote jej Syna. Zdôraznil pritom, aby tieto spomienky neboli mŕtve, ale aby ožívali v našich životoch.
V tomto článku píšem o začiatkoch ružencového bratstva, o ktorých sa málo vie, o aktuálnom fungovaní a aktivitách ružencového bratstva sme informovaní aj prostredníctvom časopisu Pokoj a Dobro.
Ďakujme rodičom, starým rodičom a našim kňazom, že nás naučili modliť sa „svätý ruženec“.
Marta Kamenická
