V predchádzajúcich vydaniach časopisu PaD sa niekoľko autorov podrobnejšie venovalo vo svojich článkoch jednotlivým častiam svätej omše z liturgického pohľadu. Dp. Cyril Hamrák napísal pár slov aj o liturgických spevoch, ktoré sú počas každej svätej omše rovnaké, mení sa iba nápev – melódia (podľa liturgického obdobia a možností organistu). Práve jeden z týchto liturgických spevov by som vám rada priblížila trošku viac. Ide o spev Sanktus – Svätý, ktorý zaznieva po prefácii – ďakovnom hymnuse.
Po prečítaní knihy Baránkova večera od Scota Hahna sa zmenilo moje prežívanie a postoj, s ktorým tento spev počas svätej omše spievam. V liturgickom spevníku, ktorý je pre organistov základným notovým manuálom s liturgickými spevmi, sa označuje aj ako Oslava Trojjediného. Je jednou z najstarších častí svätej omše, pochádza z 8. storočia pred Kristom. Neodporúča sa spev recitovať, v najvyššej možnej miere je vhodné uprednostniť spev pred recitovaním. Sanktus by mal byť radostným jasajúcim zvolaním, pretože v tomto speve sa naše hlasy spájajú s anjelmi a celým stvorením pred Božím trónom (Zjv 4,4-8). Zároveň vítame Krista, prichádzajúceho do Jeruzalema obetovať sa, čo sa neskôr sprítomní na oltári.
Pri speve Svätý sa teda reálne pripájame k anjelom a svätým v nebi, ktorí rovnako ako my spievajú Bohu na jeho oslavu. Ako to teda prežiť hlbšie? V prvom rade sa potrebujeme pozastaviť nad slovami, ktoré vlastne spievame a dôvodom, prečo ich spievame. Mne pomáha, keď si predstavím, že je kostol alebo iný priestor, kde sa odohráva svätá omša, plný anjelov a svätých, ktorí spolu s nami tento spev spievajú. Hoci ich svojím fyzickým zrakom nevidíme, ten duchovný nám umožňuje presvedčiť sa, že to oni spievajú, a my sa k nim len pripájame. Hudobnosť Sanktusu môžu organista, spevák, zbor a iné hudobné nástroje stupňovať. Preto sa hlavne počas sviatkov, ktoré sú už svojou povahou oslavné, snažíme vystupňovať spev použitím hlasnejších registrov na organe. Naopak v čase, kedy je povaha svätej omše skôr kajúcna (napr. Pôstne obdobie, či zádušná svätá omša), a zvuk organu sa má používať len ako doprovod, spev Sanktus zaznieva rovnako umiernene ako všetky ostatné spevy. Najdôležitejšie je, aby sme i v čase, kedy nám je ťažko, dokázali vzdať Bohu slávu a vyvýšiť ho nad všetko.
Prajem nám, aby sme odteraz neodriekavali toľkokrát už zopakované slová Sanktusu, ale aby sme z hĺbky srdca oslavovali týmto spevom svojho Stvoriteľa a svoj duchovný zrak upierali na tú nádheru, ktorá nás čaká v Božom kráľovstve.
Petra Klučárová
