V týchto dňoch si pripomíname sviatok sv. archanjela Michala, ktorý je patrónom kostola v Markušovciach. V sakrálnom umení je postava tohto svätca pomerne ľahko rozlíšiteľná. V kresťanskej tradícii je mu prisúdených viacero úloh, a to predovšetkým boj proti satanovi, ochrana Cirkvi, záchrana duší veriacich z moci zlého ducha a sprevádzanie duší zosnulých pred Boží súd. Z toho vychádzajú aj jeho atribúty, ktorými sú váhy a vojenská výzbroj, predovšetkým meč a prilba.
Vychádzajúc z týchto atribútov je archanjel Michal vo výtvarnom umení často zobrazovaný pri poslednom súde a v rukách drží váhy, na ktorých váži duše zosnulých. O čosi známejšie je však jeho zobrazovanie ako rytiera v brnení, s oštepom alebo s (ohnivým) mečom v ruke, ktorý šliape po drakovi (satanovi).
Táto charakteristika, ako i životopis a význam archanjela Michala v Cirkvi sú veriacim, zvlášť v našej farnosti, už dobre známe, a to iste i z článkov tohto časopisu. Pristavme sa teda práve pri postave sv. Michala ako rytiera, aby sme si mohli priblížiť i svetský rozmer tohto jeho vyobrazovania. Na to sa však musíme na chvíľu vrátiť v čase do obdobia stredoveku, kedy rytierstvo zanechalo v súdobej spoločnosti nezmazateľné stopy. Tie sa prejavili aj vo výtvarnom umení a síce napodobňovaním rytierskeho ideálu v postavách svätcov, ktoré vnímame dodnes.
Rytierstvo ako životný štýl stredovekej nobility sa začal objavovať v západnej Európe v priebehu 11. a 12. storočia, kedy sa rodila nová podoba kresťanského bojovníka, ktorého hlavným životným cieľom bolo bojovať za vieru a zomrieť za Krista. Rytierske námety boli obzvlášť rozšírené v 14. a na začiatku 15. storočia, a to predovšetkým pre svoju úlohu pri obrane slabých a kresťanstva. Táto ich funkcia bola prenesená do postáv svätcov, ktorí podľa stredovekého presvedčenia spĺňali všetky ideály svojej doby. Po príklad doznievajúcej rytierskej tradície v našom prostredí ešte na začiatku 16. storočia nemusíme chodiť ďaleko, stačí, ak sa pozrieme na epitaf Štefana Máriássyho v kostole v Markušovciach, ktorý zobrazuje zomrelého v rytierskej zbroji. Je azda táto „rytierska“ spojitosť s patrónom kostola sv. archanjelom Michalom náhodná? V každom prípade, iste stojí aspoň za povšimnutie.
Hoci vzhľadom na svetský charakter laických rytierskych rádov, osobný život rytierov neupravovala žiadna regula, spojenie laických rytierov s duchovnou sférou aj tak možno pozorovať vo viacerých rovinách. Väzby na duchovný život sa objavovali už na prvý pohľad, a to prostredníctvom samotných pomenovaní rádov. Patrónmi rádov sa síce stávali predovšetkým svätci, ktorí boli osobnými patrónmi alebo patrónmi krajiny, ale najčastejšie išlo práve o patrónov samotného rytierstva. Najznámejšími rytierskymi svätcami boli svätý Juraj a svätý Michal Archanjel, ale boju s drakom sa venovalo až okolo 30 ďalších svätcov. Patrónom rytiera, čiže kresťanského bojovníka, sa dokonca mohol stať každý svätec, ktorý akýmkoľvek spôsobom, a to nielen so zbraňou v ruke, bojoval za Boha a vieru.
Formálna kristianizácia insígnií jednotlivých rádov sa začala objavovať až od polovice 15. storočia a v tomto období sa postava svätca aplikovala aj v insígniách francúzskeho Rádu svätého Michala. Ten bol založený v roku 1469 a na osobu svätca mal veľmi silnú väzbu. Rád založil francúzsky kráľ Ľudovít XI. ako politickú protiváhu burgundského Rádu Zlatého rúna a veľmi úzko ho prepojil nielen so sv. archanjelom Michalom, ale aj s benediktínskym opátstvom na Hore svätého Michala (Mont Saint-Michel). Už preambula stanov odôvodnila založenie rádu poctou Stvoriteľovi, Panne Márii a svätému Michalovi. Ochranu opátstva sv. Michalom opätovne pripomínali aj niektoré články v stanovách, v ktorých panovník napríklad nariadil povinné konanie bohoslužieb a všetkých ostatných duchovných obradov rytierov výlučne v tamojšom kostole; kancelárom rádu sa mohla stať iba duchovná osoba vo funkcii arcibiskupa alebo biskupa, ktorý zároveň musel byť doktorom teológie; všetky spoločné aktivity rytierov sa mali konať v deň sviatku svätého Michala, pričom jedným z ceremoniárov rádu bol aj rádový herold s menom Mont Saint-Michel a pod.
Väzbu na opátstvo a na patróna umocňuje aj legenda poukazujúca na strach z oceánu, podľa ktorej sa oceán pri Mont Saint-Michel rozostupoval dvakrát denne, a tak uvoľňoval ľuďom cestu. Keď jedného dňa voda nečakane zaliala utekajúci dav a vo vode zostala iba jedna tehotná žena, svätý Michal ju zachránil pred utopením. Žena na šírom mori porodila syna, dala mu napiť, a keď sa more rozostúpilo po druhýkrát, s pomocou svätca sa šťastne aj s dieťaťom vrátila na breh.
Nech teda aj nás v týchto časoch chráni Božia výzbroj, v ktorej je, nielen na oltárnom obraze v kostole v Markušovciach, odetý archanjel Michal, aby sme mohli čeliť našim životným strastiam tak, ako nabáda Sväté písmo: „ (…) bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6, 11-17).
Zdroje:
HUŤKA, Miroslav. Reflexia rytierstva v stredovekej sakrálnej ikonografii na Slovensku. In Rytierstvo –element v živote stredovekého človeka. Trnava : Trnavský historický spolok, 2004, 149 s.; GRAUS, Igor. K úlohám a postaveniu svätcov v laických rytierskych rádoch a záslužných vyznamenaniach. In Svätec a jeho funkcie v spoločnosti II. Bratislava: Chronos, 2006, 332 s.; VNUČKO, Patrik Peter. Atribúty svätého Michala nás bezpečne sprevádzajú. In Katolícke noviny. 29. 9. 2019 [online]
Obrázok: Francúzska obec s opátstvom Le Mont-Saint-Michel.
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Mont-Saint-Michel
