Pätnásty august je pre veriacich z Lieskovian vždy veľkým dňom. Náš kostol je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Odpustová svätá omša v Lieskovanoch sa tento rok niesla v obzvlášť slávnostnom tóne. Mnohí veriaci boli odetí na znak úcty symbolicky v modrobielom odeve, no ešte krajšie pôsobili ctitelia Panny Márie v krojoch. Tí šli na kraj dediny na čele s „obrazovými dziefkami“ privítať pútnikov z Markušoviec a Tepličky oblečených tiež v krojoch. Takto sa peší sprievod spievajúci mariánske piesne presunul do kostola sláviť svätú omšu. Nejedno srdce potešilo vidieť farníkov z Markušoviec, Tepličky a Lieskovian takto krásne a slávnostne pohromade.
Svätú omšu celebroval Mgr. Štefan Kojš, farár z Hnilca, spolu s naším pánom farárom Mgr. Štefanom Salokom. Svätá omša bola ešte čímsi pre našu obec výnimočná – oboma kňazmi bol vysvätený obnovený lieskoviansky kríž.
Kríž pri hlavnej ceste v smere z Lieskovian do Spišskej Novej Vsi bol postavený v roku 1983 v časti zvanej Klin-Široké, na poli vtedajšieho starostu Lieskovian – Michala Krotkého. Rodina Krotkých sa o tento kríž roky starala. Najprv Michal Krotký s manželkou Máriou, rodenou Hrubou, po ňom jeho syn Ján Krotký (24.8.1904 – 21.8.1977) s manželkou Veronikou, rodenou Bukšárovou (25.3.1909 – 16.5.1980), následne ich najstaršia dcéra Mária Hudranová, rodená Krotká (8.4.1933 – 5.1.2021). Stále mám pred očami, ako moja babka vili na tento kríž pred Všetkými svätými veniec. Musel mať presne štyri metre, my deti sme im strihali a podávali vetvičky buxbanu (krušpán vždyzelený – buxus sempervirens) a potom sme šli s nimi ozdobovať na Klin kríž.
Na pamiatku Márie Hudranovej a ich veľké želanie bol kríž rodinou v auguste 2021 obnovený a postavený na mieste pôvodného kríža, ktorý bol už v zlom stave. Nový kríž vyrezával rezbár Milan Kuchták z Oravy na rezbárskom sympóziu, ktorý sa konal v časti Poráč-Brodok. Kríž má prekrásnu drevorezbu – na všetkých štyroch ramenách je znázornený slovanský symbol ochrany. Tento symbol môžete vidieť v mnohých skanzenoch a pôvodných starých domoch. Ľudia si ho zvykli vyrezávať na hlavný stropný trám v dome. Ďalej má kríž v dolnej časti vyrezané srdce, vyjadrujúce lásku Božského Srdca Ježišovho. V dolnej časti je tiež vyrezaný rok postavenia pôvodného kríža – 1983. Na kríži je pripevnené obnovené kovové umučenie, ktoré bolo na starom kríži. Starší Lieskovianci si však pamätajú, že toto umučenie nie je pôvodné. Pôvodné umučenie opisujú ako maľované umelecké dielo. Zrejme preto bolo kýmsi zložené a nahradené kovovým. Kde sa pôvodné umučenie teraz nachádza, dnes už môžeme iba hádať. Kríž je pred vplyvmi počasia chránený kovovou strieškou v tvare poloblúka. Lieskoviansky kríž obnovovali Martin Šofranko, Štefan Drábik (vnuci zosnulej Márie Hudranovej) a Štefan Kapusta.
Vo farských dokumentoch niet o tomto kríži zmienky. Ústnou tradíciou sa však v rodine Krotkých zachoval príbeh, ktorý s krížom súvisel. Kedysi Lieskovany nevyzerali tak, ako dnes a viedla nimi diaľková cesta z východu na západ. Táto cesta viedla cez časť zvanú Široké, v smere na Spišskú Nov Ves, kde je dnes obrábané pole. A na tomto mieste, za dedinou, stála nocľaháreň, kde si mohli pocestní a ich kone odpočinúť. V tejto časti bola aj studňa, dnes už zakopaná, no voda z nej dodnes vyteká dole poľom až popri cintoríne. Touto cestou sa vracal z Ameriky do svojej domoviny na Slovensku nejaký pán – jeho meno ani pôvod sa nezachovali. Zastihla ho strašná búrka a jeho voz s koňom uviazol na ceste. Nemohol ho sám vytiahnuť, a ako sa s vozom trápil, odfúklo mu klobúk. Zúfalý a bezradný sa modlil k Bohu a prosil o pomoc. Prisľúbil, že ak ho Boh z tejto situácie dostane, dá na mieste, kde nájde svoj klobúk, postaviť kríž. Zrejme sa mu v spomínanej nocľahárni podarilo nájsť útočisko a pomoc, pretože na druhý deň, keď našiel v poli svoj stratený klobúk, zašiel do dediny za vtedajším starostom, ktorým bol Michal Krotký a pýtal sa, čie je to pole a či tam môže dať postaviť kríž z vďačnosti za pomoc, ktorej sa mu dostalo. Pole patrilo Michalovi Krotkému, ktorý stavbu kríža na tomto mieste povolil a následne sa o tento kríž aj naďalej staral.
Za zmienku tiež stojí, čo staršie ročníky možno vedia, no mnohí mladí iste nie, že kríže sa stavali na križovatke ciest. Každá dedina mala na svojich hraniciach so susednými obcami postavené kríže alebo kaplnky – na severe, juhu, východe i západe. V Lieskovanoch máme na severnej hranici s Danišovcami a Odorínom kríž v poli za Levočským potokom. Nápis na ňom je dnes už takmer nečitateľný (pravdepodobne je tam vyryté Postaviť dala vdova Mária Krotký, rod. Balúch 1903). Východnú hranicu predstavuje kaplnka Panny Márie postavená v smere na Markušovce (kedysi tadiaľto viedla cesta, ktorou Lieskovianci chodievali pešo na sväté omše do markušovského kostola). Kaplnka je dnes už prázdna, sotva viditeľná medzi hustým porastom troch starých líp. Soška Panny Márie z tejto kaplnky bola prenesená do lieskovianskeho kostola. Na južnej hranici smerom na Tepličku je postavená kaplnka pri vstupe do dediny (nedávno obnovená v mariánskej – modrej farbe). Západnú hranicu so Spišskou Novou Vsou predstavuje práve obnovený kríž na Kline (1983).
Na záver treba vysloviť už len želanie, aby sme si zachovali v úcte tradície našich predkov, pamätali na nich a nezabúdali, ba naopak, aby sme v pekných tradíciách pokračovali. Lebo len strom, ktorý má pevné korene, môže silno a v zdraví rásť.
