V predchádzajúcom čísle sme sa zoznámili s perfekcionistom a superženou alebo supermužom. Dnes si predstavíme ďalšie tri kategórie.
Sólista
Podľa sólistov je dôkazom ich neschopnosti moment, keď niekoho požiadajú o pomoc. Je v poriadku byť nezávislým človekom, ale nie do takej miery, že človek odmieta akúkoľvek pomoc od iných. Sólisti však pevne veria, že všetko musia dosiahnuť úplne samostatne. Dajú sa spoznať aj podľa toho, ako formulujú prosby a požiadavky. Radšej totiž povedia, že je niečo potrebné urobiť, pretože si to vyžaduje pracovná úloha alebo projekt. Neradi priamo vyjadrujú, že niečo potrebujú oni sami.
Sólisti by mohli pripustiť, že nie je hanbou požiadať o pomoc, keď ju človek skutočne potrebuje. Môžu si to vyskúšať doma aj v práci – výsledkom bude o niečo rýchlejšie dosiahnutie cieľa a menej stresu.
Prirodzený génius
Ide o ľudí, ktorí veria, že by mali byť prirodzene múdri. Ak im niečo trvá dlhšie, alebo nezvládnu nejaké aktivity dokonale hneď na prvý pokus, pokladajú sa za neschopných. Záleží im teda na tom, ako rýchlo a s akou ľahkosťou zvládajú svoje úlohy – v práci aj doma. Podobajú sa perfekcionistom, ale k vysokým štandardom pridávajú nutnosť zvládať všetko okamžite. Neobľubujú rady od iných ľudí a často sú už v detstve pokladaní za múdrych alebo šikovných. Za zlyhanie pokladajú aj to, čo by iní pokladali za úspech, napríklad, ak dostanú jednotku, ale museli sa učiť celý týždeň. Niekedy však odmietajú nové činnosti zo strachu, že by v nich neexcelovali.
Aby tieto pocity a myšlienky dokázal človek prekonať, musí začať vnímať seba samého ako dielo, na ktorom sa stále pracuje. Keď chceme niečo v živote dosiahnuť, vyžaduje to neustále vzdelávanie sa a zlepšovanie svojich zručností. Aj tí najslávnejší ľudia sa k svojim úspechom prepracovali postupne. Nastavenie vysokých štandardov pôsobí demotivujúco.
Expert
Experti stavajú pocit vlastnej kompetencie na tom, koľko toho vedia alebo dokážu urobiť. Veria, že nikdy nebudú vedieť dosť a boja sa, že to ľudia okolo nich odhalia a budú pôsobiť ako neskúsení a hlúpi. Pri hľadaní práce sa zameriavajú iba na také pracovné miesta, ktoré stopercentne zvládnu a žiadna úloha neprekračuje ich doterajšie schopnosti. Kvôli tomu si nechávajú ujsť zaujímavejšie a náročnejšie príležitosti. Radšej sa venujú rôznym kurzom a získavajú jeden certifikát za druhým. No sami pred sebou majú stále pocit, že toho nevedia veľa a aj keď ich niekto nazve expertom alebo profesionálom, nič to pre nich neznamená.
Celoživotné vzdelávanie by malo byť v dnešnom svete samozrejmosťou. Nie však na úkor vykonávania svojej práce. Expertom výrazne pomôže, ak sa môžu stať mentormi svojich menej skúsených kolegov, alebo ak sa stanú dobrovoľníkmi. Nadobudnuté vedomosti a schopnosti vďaka tomu uvedú viac do praxe, pomôžu iným a zbavia sa pocitu, že svoje silné stránky iba predstierajú.
