Na začiatku 19. storočia pretrvával na Spiši barokový kult sv. Jána Nepomuckého, ktorý bol ochrancom spovedného tajomstva a vodných tokov. O tom, že sa mu v danej dobe venovala nevídaná pozornosť, aká sa už odvtedy nezopakovala, svedčia viaceré sakrálne stavby, napríklad v Spišskej Kapitule, v Smižanoch, Spišských Hanušovciach, v Jaklovciach, vo Veľkej Lomnici a mnohé iné.
Tento svätec neušiel pozornosti ani v Markušovciach a okrem sochy sv. Jána Nepomuckého na hlavnom barokovom oltári v Kostole sv. Michala Archanjela mu bola zasvätená baroková kaplnka nachádzajúca sa v strede obce na brehu rieky Hornád, pričom v minulosti patrila do územia obce Čepanovce, tesne susediacej s Markušovcami. Kaplnka je nielen Markušovčanom dobre známa. Ale možno ste ani netušili, že na začiatku 19. storočia sa v nej nachádzal aj obraz, ktorý dnes už takmer nik nepozná, a len sotva by ho niekto spájal s Markušovcami.
František Xavier Máriássy (*1718 – †1783) býval so svojou rodinou v barokovej kúrii oproti kaplnke, ktorá bola vybudovaná práve z jeho iniciatívy ešte v 2. polovici 18. storočia. V dvoch manželstvách sa mu narodil úctyhodný počet detí, z ktorých sa ale mnohé nedožili dospelosti. Vďaka výskumu historičky umenia Marty Herucovej sa dozvedáme, že na deň sv. Jána Nepomuckého, 16. mája v roku 1816, venovali dcéry Františka Xaviera, menovite Terézia, Barbora, Magdaléna a Františka Máriássyové, tejto kaplnke obraz svätca, patróna kaplnky, ktorý namaľoval maliar Jozef Lerch a na jeho zadnú stranu napísal aj mená uvedených šľachtičien.
Zdroj obrázka: https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1k3fd?rurl=%2Fkulturne-objekty%3FsearchString%3D%26display%3D3%26sort%3D0%26categoryname%3DAll%26type%3DAll%26DOOnly%3Denable%26freeDOOnly%3Denable%26page%3D3520%26pageSize%3D24&content=CAIR_DIV_IMAGES_1&contentDo=urn:nbn:sk:cair-do385ss
Maliar Jozef Lerch (*1751 – †po roku 1817) pochádzal zo Spišskej Soboty a maľovaniu sa učil v dielni svojho príbuzného – levočského maliara Jána Reicha a u sliezkeho freskára Karola Woluckého. Jeho diela sa okrem Markušoviec nachádzali v Levoči, v Spišskej Sobote, v Dubovci, v Liptovskom Hrádku a inde.
Dielo namaľované pre kaplnku v Markušovciach je posmrtným obrazom, a teda zobrazuje mŕtveho Jána Nepomuckého ležiaceho na katafalku s hlavou položenou na vankúši. Zaodetý je v kanovníckom odeve, reverende, rochete a krátkej kožušinovej pláštenke, rovnako je na obraze zachytený jeden zo svätcových atribútov – štóla spovedníka, na hlave má biret a v rukách krucifix. Olejomaľba na plátne má rozmery 122 x 73 cm.
Námetom Lerchovho obrazu bolo stredoveké dielo, ktoré malo zachytiť pravú podobu mučeníka a namaľované malo byť 20. mája v roku 1393 v pražskom cyriatskom kostole. Dnes je tento obraz nezvestný. Lerchov obraz, ktorý bol pôvodne umiestnený v Markušovskej kaplnke a patrí k jeho najkrajším prácam, sa od jeho predlohy líši tým, že maliar vynechal postavy anjelov poletujúcich nad telom zomrelého, pričom skutočnosť, že ide o svätca, naznačujú iba drobné hviezdy okolo jeho hlavy.
Dnes sa už tento obraz nenachádza v Kaplnke sv. Jána Nepomuckého v Markušovciach, ale je súčasťou zbierkového fondu SNM, Spišské Múzeum v Levoči. Avšak ak niekedy na svojich cestách zahliadnete obraz sv. Jána Nepomuckého, vedzte, že podobný bol i u nás v Markušovciach a patrí ku klenotom z 19. storočia.
Zdroje:
HERUCOVÁ, Marta. Spišské oltáre 19. storočia. Pictonica, 2015, 332 s.; HOMZA, Martin –SROKA, Stanisław A. Historia Scepusii. Vol. II, Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918. Bratislava : Katedra slovenských dejín UK FiF ; Kraków : Instytut Hostorii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2016. 1165 s.
