Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 20. september 2020 | 17 : 04 ]

Škola, úlohy a záujmy detí

Autor článku: Adriana Lazorová
Pridané: 2010-03-05 22:43:33
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
 , autor: 19

Školský polrok máme za sebou. Zrejme aj preto  sú v ostatnom čase častou témou rozhovorov nás rodičov škola, úlohy či záujmy detí. Rozoberáme školu z každej strany. Aké výsledky dosahujú naše ratolesti, čo preberajú v meste, čo u nás, v dedine. Aké nároky sú kladené zo strany školy, aké nároky kladieme na deti my, rodičia. Čo všetko by sme chceli, aby deti ovládali, aby niečo v živote dosiahli. Tu sa pozastavím pri pojme psychohygiena.  Dospelí, aby sa mohli koncentrovať v práci, potrebujú po istom čase prestávku. Dajú si kávu, niečo zahryznú, porozprávajú sa a môžu fungovať ďalej. Prídu domov z práce, opäť si musia trochu sadnúť, zajesť, oddýchnuť, aby mohli vykonávať ďalšie povinnosti doma. Ak by sme si neoddýchli, iste by sme nemohli podať požadovaný výkon. Pod vplyvom únavy strácame schopnosť koncentrovať sa, robíme „zmätky“. To isté platí o deťoch. V škole sa sústredia a absorbujú rôzne informácie, vedomosti. Po príchode domov by si mali oddýchnuť. Nie však pri televízii či počítači. Vhodný je pre nich aktívny oddych, môžu pomôcť pri domácich prácach, no hádam ideálne je, ak sa po príchode zo škôl domov  trochu prebehnú na čerstvom vzduchu. Dajme tomu pol hodiny. Dobre vieme a aj z lekárskeho hľadiska je tento fakt overený, čo všetko telu a psychike poskytuje pohyb na čerstvom vzduchu. Rovnako môžeme považovať za správne, ak sa deti venujú rôznym záujmovým aktivitám, pri ktorých môžu relaxovať, oddýchnuť si, zašportovať. Treba však dávať pozor, aby týchto aktivít nebolo príliš veľa. Bohato stačí jedna, nanajvýš dve. Každý rodič vie vycítiť, čo jeho dieťa baví a podľa toho mu pomôže vybrať  činnosť, ktorej sa bude venovať. Potom sa deti môžu učiť a pripravovať do školy. Ich príprava by mala byť primeraná veku. Iste nie je zdravé, aby žiaci prvého stupňa ZŠ venovali príprave viac ako hodinu či dve (prváci – približne pol hodiny). Vôbec nie je zdravé, ba práve naopak, zdravému vývoju môže poškodiť učenie sa v neskorých večerných hodinách po dvadsiatej hodine, kedy je detský organizmus nastavený na oddych. Starším žiakom trvá príprava samozrejme dlhšie, no tiež potrebujú pri učení oddych. Predmety, na ktoré sa pripravujú, by sa mali striedať podľa istého kľúča. Najprv, kým vládzu, je potrebné naučiť sa niečo ťažšie (napríklad  biológiu či geografiu). Po teoretickom predmete môžu vypočítať príklady z matematiky alebo prejsť na cudzí jazyk. Jednoducho treba striedať predmety podľa obsahu – neučiť sa nemčinu a angličtinu za sebou alebo biológiu a hneď nato geografiu. Medzi jednotlivými predmetmi  si treba urobiť prestávku – niečo zajesť, poutierať riad, počúvať hudbu, ísť na svätú omšu...  Ešte by som mohla spomenúť jeden postreh. V súčasnosti pozorujem medzi žiakmi dva kontrasty. Sú žiaci, zvlášť starší, ktorí na školu „kašlú“, nechce sa im, nejavia záujem o vzdelanie. Na druhej strane sú tí poctiví, ktorí sa snažia a z každej strany (rodičia, škola) sa na nich kladú čoraz vyššie nároky. Takéto deti začínajú byť v značnej miere preťažované a kradne sa im detstvo. Prajem vám, milí rodičia, a hlavne vám, milé deti, aby  ste mohli prežívať v detstve rovnováhu, aby ste sa mohli vzdelávať a pritom sa  i pohrať či relaxovať. Aby vás rôzne povinnosti nezaťažovali natoľko, že sa nestihnete venovať vlastným záujmom a aktivitám. A najmä, aby  ste sa popritom všetkom naučili prakticky žiť.