Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 5. júl 2020 | 08 : 23 ]

Modlitba naša každodenná

Autor článku: Ondrej Švančara
Pridané: 2014-10-13 10:20:12
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
 , autor: 68

Od nepamäti potrebovalo ľudstvo vyjadriť svoju túžbu po Bohu a nadviazať nejaký kontakt s Bohom. Stalo sa tak prostredníctvom modlitby. Človek vysielal k Bohu svoje túžby, trápenie, žiale, ale aj modlitby na oslavu Boha. Už v Starom Zákone poznáme takéto modlitby, ktoré sú zaznamenané v knihe Žalmov.

V dnešnom modernom svete by sme sa mali k Bohu obracať vo forme modlitby čo najviac, lebo pri dnešnom trende života na človeka doliehajú mnohé ťažkosti a pokušenia, ktorým môžeme odolať len v spojení s Bohom. Modlitba je teda najvzácnejšia činnosť nášho kresťanského života, ktorou najlepšie poslúžime nie Bohu, ale sebe a ľuďom. Práve preto nám satan zaslepuje oči, ohlušuje naše uši a skúša nás všelijakými prostriedkami, aby nám bránil zamestnávať sa otázkou modlitby. Preto je cieľom jeho snahy brániť nám v modlitbe. Smeje sa našej námahe, posmieva sa našej múdrosti, ale trasie sa, keď sa v pokore skláňame k modlitbe.

Čo je modlitba
Berieme však my túto stránku modlitby vážne alebo len chodíme dookola? Je pre nás modlitba iba povinnosťou alebo v nej vidíme veľkú výsadu, opravdivú radosť srdca, potrebu duše, bez ktorej nemožno žiť? Je naozaj modlitba to, keď iba  tak hovoríme svoje prosby, denne opakujeme frázy, vety a žiadosti, z ktorých už mnohé stratili obsah a význam a pri ktorých naše myšlienky blúdia ktovie kde? My musíme načúvať, otvoriť si srdce, svoju myseľ, vnútro pre pôsobenie Boha a jeho milosti. Modlitba, ktorá má mať cenu, musí vychádzať z nášho vnútra, zo srdca, nemôže byť vynútená, naplánovaná, naučená. Modlitba z viery vyslaná k Bohu čistým srdcom nikdy nemôže minúť cieľ. Iba tí, ktorí vzývajú Pána s čistým srdcom, môžu v plnej dôvere očakávať vyslyšanie svojich modlitieb. Boh nám na to dal svoje slovo. Pre Neho je to prirodzené, aby naše modlitby vypočul a naše priania a prosby splnil.
Skutočnosťou však je, že mnohí z nás veriacich Bohu neveríme a nedôverujeme. Väčšina nedostatkov nášho modlitebného života má svoj pôvod v tom, že sme sa nezamestnávali dosť vážne otázkou modlitby: čo je to vlastne modlitba, aká má byť, ku komu sa modlíme a prečo? Vlastným cieľom modlitby je poznanie Boha. Duša, ktorá nevníma a nepozná Boha, duchovne hynie. Nie je to nič iného, ako hlboké vedomie prítomnosti Božej, je to prežívanie prítomnosti Božej v našom živote. Je veľmi dôležité uvedomovať si potrebu stálej Božej prítomnosti. Modlitba nám pripomína našu závislosť na nebeskom Otcovi. Je to oveľa viac než vyprosovanie určitých darov od Boha, i keď prosba je cenným doplnkom modlitby. Modlitba teda iste nie je pokusom žiadať Boha o to, aby konal podľa vôle človeka. Slovo modlitba vyvoláva v duši kresťana predstavu pokorného sklonenia sa pred Stvoriteľom, keď sa otvára jeho srdce a prúdy slov vychádzajú z jeho vnútra, aby vyjadrili jeho túžby a prosby. Modlitbou sa človek ako stvorenie Božie, ako odlesk podľa obrazu Božieho obracia späť ku svojmu Stvoriteľovi a vzýva jeho meno. Ak čítame prisľúbenia Božie o modlitbe, iste nám napadne, že Boh vložil do našich rúk až príliš veľkú moc. Snáď ani nie sme schopní to všetko, čo nám dáva, prijať.

Čo hovorí Písmo o modlitbe
 „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn 14,13-14). „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám tak Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Jn 15,16). „V ten deň sa ma už na nič nebudete pýtať. Veru, veru, hovorím vám, keď požiadate Otca o niečo v mojom mene, dá vám to.“ (Jn 16,23). Vo všetkých týchto citátoch sa hovorí o modlitbe v Ježišovom mene. Čo to teda znamená modliť sa v jeho mene? Neznamená to pomodliť sa oficiálne a na konci pridať „skrze Krista“. Mnohí sa takto môžu domnievať, že sa modlia k Otcovi, ale klamú sami seba. Vidíme to aj na príklade farizeja a mýtnika, ktorí sa išli modliť do chrámu. Apoštol Jakub sa zmieňuje o takýchto modlitbách, ktoré Boh nemôže vypočuť, pretože taký veriaci „zle prosí.“ „Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.“ (Jak 4,3). Zlá modlitba sa nedá napraviť dodatkom „skrze Krista“  a správna modlitba iste nezostane nevyslyšaná, i keď priamo tieto slová chýbajú. Môžeme si to ukázať na príklade, čo to znamená modliť sa v „mene Ježišovom.“ Je to obraz všedného života obchodníka, ktorý má svoje konto v banke. Isteže, nemôže požadovať od banky viac než má na konte. No dajme tomu, že má zámožného priateľa. Ten mu dá šek, ktorý si môže vyplniť na sumu, ktorú od priateľa potrebuje. Môžeme teda povedať, že bankou detí Božích je nebo a Boh je veľký boháč. Ježiš nám núka takýto šek v modlitbe. No ani on nám nedá šek, ak by sme chceli jeho peniaze premrhať. Preto nevyslyší všetky naše nerozvážne detinské prosby. Priniesli by hanbu nielen jeho menu, ale i nám pre náš rozum.

Pomoc Ducha Svätého
Najväčším pomocníkom pri modlitbách je teda Duch Svätý. On je nápomocný našim modlitbám, veď my často nevieme, za čo sa máme modliť. Modlitbou sa v nás prejavuje moc Božia, a tým sa náš život zasväcuje Bohu. Modlitba nám nebola daná ako ťažké bremeno alebo nepohodlná povinnosť. Má nás naplniť radosťou a máme v nej čerpať tú silu, ktorá prekonáva všetky prekážky a oslobodzuje. Nie je potrebné, aby sme zoširoka začali a točili sa okolo toho, čo vlastne od Pána chceme. Nie je potrebné, aby sme hľadali nejaké vznešené slová pre svoju modlitbu. Nemodlime sa iba slovami a frázami naučenými spamäti, nebuďme všeobecní a neurčití, nemastní a neslaní, ale ani vlažní a nespoľahliví. Pán nás chce celých, celú našu bytosť s telom aj s dušou. Polovičatý kresťan je málo platný  ľuďom aj Bohu. „Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“ (Zjv 3,16).  No nebuďme ani hlučnými rečníkmi, ktorí vyvolávajú obdiv a chválu počúvajúcich. Často sú pri našich modlitbách aj prekážky a zábrany, ktoré nám bránia v modlitbe. Často sme únavou tak skleslí a zoslabení, že naša duša nenájde potrebné spojenie s Bohom. Sme rozladení, ako keby nám vyššia moc zabraňovala počúvanie toho, čo nemáme či nesmieme počuť. Boh chce, aby sme sa modlili a satan to zase nechce a skúša všetko možné, aby nám v tom zabránil. Dobre vie, že modlitbou vykonáme omnoho viac  než akoukoľvek inou prácou. Ak si pokľakneme k modlitbe, napadajú nám myšlienky: čo sme zmeškali, čo sme zabudli a čo máme ešte urobiť. „Buďte triezvi a bedlite. Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere.“ (1Pt 5,8). Boží protivník chce zabrániť modlitbe, nechce pripustiť obecenstvo človeka s Bohom. Skúša to najčastejšie rozptýlením našich myšlienok. Naplní našu myseľ našimi vlastnými ťažkosťami, takže sa nemôžeme sústrediť na svojho Boha, ku ktorému sa chceme modliť. Jeho snahou je zamerať nás viac na dary než na Darcu. Tak prehliadame často pravý Boží zámer a mylne si mnohé vysvetľujeme. Nepriateľ však je neustále v pohotovosti, aby prekazil naše modlitby, aby krížil naše cesty za Ježišom, aby nás zviedol na križovatkách našej nerozhodnosti. Ako často podlieha a ako ľahko sa nechá ovplyvniť duša nerozhodná, vratká a slabá! A tak už sama modlitba je zápasom so zlým.

Prekážky v modlitbe
Čistota srdca môže závisieť od mnohých hriechov a nerestí, z ktorých niektoré sú napríklad pochybovanie - nedôvera a pochybnosť patria medzi najväčšie prekážky v modlitbách. Pýcha - v srdci každého z nás je veľkou prekážkou a po nej nasleduje pád, ako o tom svedčia mnohé príslovia. Ak sa modlíme, robme tak vždy v úprimnej pokore, lebo pokorným Boh dáva milosť. Neláska - v srdci kresťana je najväčšou prekážkou modlitieb. Nemôžeme žiť v nezhode s ľuďmi a byť v zhode s Bohom (najdôležitejšie prikázanie). Duch modlitby je zároveň duchom lásky, sú nerozlučiteľné. Náš každodenný život s ľuďmi je najlepším meradlom našej duchovnej vyspelosti práve tak ako modlitba. Boh nehodnotí naše modlitby podľa vyspelosti v reči, ale podľa vyspelosti ducha, podľa komunikácie s blížnym a voči nemu. Koľko je tých, ktorí nemôžu pre obyčajné nedorozumenie odpustiť mnohokrát ani svojim deťom alebo najbližším a modlia sa denne Otčenáš? Veď každý iste pocítil vo svojom živote, že každá neláska k blížnym ubližuje najviac tomu, kto ju prechováva vo svojom srdci. Ako teda zostať verný Ježišovi? Je iba jedna cesta: „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu. A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6,18).ray ban wayfarer sac longchamp pliage pas cher sac longcham pas cher Christian Louboutin Uk louboutin shoes tn pas cher
I keď sú na ceste vytrvalej modlitby mnohé zábrany - telesné slabosti, únava alebo bolesť, životné útrapy, rozptýlené myšlienky alebo čistota srdca, vždy si musíme uvedomiť, že bojujeme s mocnosťami temnosti, ktorá pozná nás, ale my nepoznáme ju. Ježiš vtedy iste s láskou na nás pohliadne, keď nás uvidí bojovať proti vlastným slabostiam a hriechu. No modlitba nie je iba bojom a zápasom v dennom živote. Je nám i útechou a posilou v našej viere, láske i nádeji. Nemá nás vyčerpávať, ale posilňovať, nie pokoriť, ale pozdvihnúť. Keď teda dosiahneme pravé spoločenstvo  s Bohom v modlitbe, On iste na takúto prosbu zhliadne a zoberie ju na vedomie. Keď teraz hovorím, že Boh odpovie na našu každú modlitbu, neznamená to ale, že nám dá vždy, o čo sme žiadali. Ak je to v súlade s jeho vôľou, dá nám to, ak by to bolo v protiklade, čaká, či na to prídeme. Boh ako náš Otec nám dáva všetko v príhodný čas. Musíme si uvedomiť, že Boh nedáva svoje dary pre zajtrajšok, ale pre prítomný čas. Chce nás zbaviť našej ľudskej starostlivosti o zajtrajšok. Majme teda čisté srdce,  úmysly a myšlienky. Prežívajme spoločenstvo s ním v dennej modlitbe, v každom konaní sa spájajme s Bohom. Potom sa aj nám bude ľahšie modliť, lebo ak budeme Boha spoznávať v našom každodennom konaní, naučíme sa lepšie spoznávať  Božiu logiku a budeme skôr vedieť, za čo máme prosiť. Preto sa snažme byť v pravom spojení s Bohom, aby sme mohli žiť pravým životom, t.j. aby sme mohli JESTVOVAŤ.