Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 4. júl 2020 | 08 : 03 ]

Dokonalá radosť

Zo života svätých

Autor článku: Peter Lazor
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
Bazilika sv. Františka v Assisi , autor: 0

V týchto dňoch hádam každý prežíva skutočnú radosť z tajomstva veľkonočných sviatkov, z tajomstva prázdneho hrobu, zo vzkriesenia Pána Ježiša. Všetko okolo nás je naplnené pokojom. Prebúdzajúca sa jarná príroda akoby umocňovala tento krásny sviatok, našu nádej, našu vieru.
V jednom z minuloročných čísel nášho časopisu som opísal výjav z obrazu znázorňujúceho stigmatizáciu sv. Františka (vo farskom kostole v pravej bočnej lodi). Rád by som sa s vami podelil o ďalší príbeh zo života tohto svätca, príbeh o „dokonalej radosti“.
Kto by lepšie než František Assiský poznal šťastie, čo prevyšuje akékoľvek šťastie, totiž šťastie milovať Boha a cítiť, že On ho miluje? A často to učil aj svojich bratov. Rozhovor Františka s jeho spolubratom Leom sa odohral na ceste z Perugie do Kláštora Panny Márie Anjelskej.
Je veľká zima a obidvaja trpia, najmä slabší František. Kráčajú podľa františkánskeho zvyku jeden za druhým, ako to opísal Dante v Božskej komédii: vpredu Leo, za ním František. Zrazu jasným hlasom začína František dialóg. Alebo monológ?
„Brat Leo, aj keby boli menší bratia všade veľkým príkladom svätosti, v tom nie je dokonalá radosť.“ Ticho. Pokračujú v ceste a hlas opäť začína: „Brat Leo, aj keby menší brat uzdravoval slepých a mrzákov, hluchých, nemých a chorých, aj keby kriesil mŕtvych, v tom nie je dokonalá radosť.“ Idú ďalej a znovu jeho veselý hlas preniká do mrazivého ovzdušia: „Brat Leo, aj keby menší brat všetko poznal, čo sa poznať dá, vedy a Sv. písmo, aj keby hovoril rečou anjelov a keby mu bolo zjavené všetko o hviezdach a pokladoch zeme, o vlastnostiach ľudí, vtákov, rýb, stromov, ani v tom nie je dokonalá radosť.“ O niekoľko krokov ďalej František opäť zvolá: „Brat Leo, aj keby menší brat obrátil na vieru v Krista všetkých ľudí, ani v tom nie je dokonalá radosť.“ Leo nad tým rozmýšľa a zrazu povie: „Brat František, tak už mi konečne povedz, v čom spočíva dokonalá radosť?!“ Odrazu celkom nečakane nasleduje prudký dážď so snehom. Premočení snehom a skrehnutí zimou prídu ku kláštoru Panny Márie Anjelskej, klopú na bránu a chcú sa rýchlo usušiť a zohriať, ale vrátnik ich vôbec nemieni vpustiť dnu, vynadá im a nech vraj zmiznú! A tak zostanú vonku v snehovej metelici, dlho do noci, ale nebedákajú, nepreklínajú neľudského vrátnika. Keď potom znovu vytrvalo búchajú do mlčanlivej brány a keď ich zase vyženú, vynadajú im, nabijú ich a povedia im, aby išli kade ľahšie a keď to všetko prijmú s radosťou a láskou, v tom bude dokonalá radosť. Ale to je už priveľa, sú predsa hladní a na kolenách prosia, aby im pre lásku Božiu otvorili. Na to ich ešte vyobšívajú bakuľou, chytia za kapucňu, povláčia po blate a ak aj to všetko znesú a budú pritom myslieť na Kristovo utrpenie, v tom bude tá dokonalá radosť. Vtedy dosiahnu tú úzku cestu, o ktorej Kristus hovoril. Z lásky ku Kristovi zvíťazili sami nad sebou, všetko zniesli, prijali kríž. Cieľ je dosiahnutý, večná blaženosť je pre nich otvorená.
Skúsme aj my nájsť každý v tom svojom utrpení, vo svojom kríži, v týchto nervóznych časoch, kedy nám ľudia veľmi ubližujú, nevšímajú si nás, šliapu po nás, skúsme nájsť „dokonalú radosť“ a nič nás neodlúči od Kristovej lásky.