Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 18. júl 2019 | 18 : 21 ]

Hľadanie srdca

Autor článku: Katarína
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

„Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade ... a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú...“, povedal malý princ. „Nenachádzajú to“, odpovedal som. „A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody...“. „Pravdaže“, odvetil som. A malý princ dodal: „Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom.“

Táto malá epizódka medzi malým princom a autorom známej rovnomennej knihy Antoinom De Saint-Exupérym nesie v sebe nadčasové posolstvo. Každý z nás sa podobá pestovateľovi ruží. Tie naše predstavujú rôzne pracovné, záujmové a iné aktivity napĺňajúce dni, mesiace, roky... Pestujeme šport, rôzne koníčky – záľuby, vzťahy v rodine a so svojím okolím. Vieme, že pre toto je nutné nájsť si dostatok času, správne miesto, aby sme mohli byť naplno prítomní pri tej-ktorej činnosti. Často sa to však navonok javí ako zrýchlený film života, kde sa viac-menej dobrovoľne ponáhľame do školy, práce, obchodov, k lekárovi či na úrad vybaviť neodkladné záležitosti a mohli by sme pokračovať ďalej. Rodičia sa nezastavia ani doma – o rodinu sa treba postarať po každej stránke – a preto, keď večer „padáme“ od únavy a vyčerpanosti na svoje lôžko, mohlo by sa zdať, že hektické tempo akoby na pár hodín prestalo.
Nové ráno prináša opäť to isté zrýchlenie, časovú stiesnenosť, stres... Dokedy ale vydržíme toto tempo? Dokedy unesieme bremeno termínov, plnenia si svojich povinností, zabezpečenia seba, rodiny? Skúsme sa pozrieť na realitu dnešných čias z iného pohľad. Čím viac vykonáme, stihneme zariadiť, spoločensky sa uplatniť alebo vlastniť, napriek tomu nám naše srdce nemusí signalizovať vnútornú spokojnosť. Vytrvalo hľadá v pestrofarebnej záhrade sveta, no nenachádza. Vníma, že všetko stvorenstvo okolo dýcha časovým obmedzením, pominuteľnosťou a nestálosťou. Podvedome zachytáva nekonečnú Prítomnosť, ktorá presahuje každé ľudské poznanie, schopnosti, možnosti.
So starozákonným Mojžišom sa aj dnes pýtam: „Aké je tvoje meno?“ Dostávame tú istú odpoveď: „Ja som, ktorý som.“ Je len na nás, či nájdeme dosť odvahy pýtať sa Ho ďalej – čo odo mňa dnes chceš tam, kde práve žijem - a zaujať k tomu postoj dôvery a nádeje. Takýto postoj viery dokázal zaujať slepý od narodenia, ktorého Ježiš uzdravil, ako sa o tom dozvedáme z Evanjelia (Jn 9,1-41). Takisto sestry Lazára Marta a Mária, ktoré uverili, že Ježiš má moc nad smrťou, ktorú prejavil pri vzkriesení už štyri dni mŕtveho Lazára (Jn 11,1-45).
Dovoľme Bohu vstúpiť do našich sŕdc, ktoré Ho úpenlivo hľadajú. Túžia po Ňom ako po jedinej pravej ruži vidiac ju očami srdca. Túžia naplniť sa jej krásou, vznešenosťou, silou i ochranou (tŕne). Spoznávajme, že život s Bohom je to najkrajšie dobrodružstvo otvárajúce nové pohľady, možnosti a je jedinou istotou v každej skúške, ktorá príde. Využime účinné prostriedky sviatostí, ktoré očistia, uzdravia každé zranené, smutné srdce a pripravia pôdu nášmu úprimnému veľkonočnému vyznaniu – Vstal z mŕtvych Kristus, aleluja!