Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 19. október 2019 | 15 : 18 ]

Rok biskupa Jána Vojtaššáka

Autor článku: Ján Duda
Pridané: 2008-01-12 16:21:49
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
 , autor: 68

Spišský diecézny biskup Mons. František Tondra od 14. novembra 2007 do 14. novembra 2008 vyhlásil Rok biskupa Jána Vojtaššáka pri príležitosti 130. výročia od jeho narodenia.

Táto skutočnosť vyvolala opäť záujem televízie, novín a časopisov. Napísali sa opäť ďalšie články, komentáre. Opäť vystúpila do popredia otázka: bude blahorečený alebo nebude?
Všetci vieme, že biskup Ján Vojtaššák mal byť blahorečený pri návšteve Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003. Krátko pred touto návštevou však Svätá Stolica upustila od aktu blahorečenia, hoci vyjadrila svoj obdiv a uznanie nad utrpením biskupa Vojtaššáka. Pripomína mi to situáciu arcibiskupa Romera, ktorý bol v roku 1984 zavraždený v San Salvadore pri slávení sv. omše v kostole. Tam ho zastrelili. Keď tohto roku pápež Benedikt XVI. cestoval na návštevu Brazílie, počas letu v lietadle usporiadal s prítomnými novinármi tlačovú besedu. Od jedného z novinárov dostal aj otázku o blahorečení arcibiskupa Romera. Benedikt XVI. pokojne zareagoval a povedal, že si váži život i mučenícku smrť arcibiskupa, ktorého zavraždili a určite raz bude blahorečený. Ale nateraz mnohí spájajú s jeho postavou svoje vlastné politické a ideologické vízie. Preto s aktom beatifikácie treba ešte trochu počkať, kým sa jeho osobnosť očistí od týchto vízií, aby sa naplno ukázal duchovný a náboženský rozmer jeho utrpenia a mučeníckej smrti. Slová pápeža tu necitujem doslovne, ale voľne a tak, ako som ich pochopil.
Podľa môjho názoru, niektorí ľudia dávajú osobe biskupa Jána Vojtaššáka politický a ideologický rozmer. Ba isté skupiny zámerne takéto myšlienky šíria a umelo udržujú. Biskup Vojtaššák nebol politik. Výslovne to povedal v jednej zo svojich kníh aj poslanec vojnového Slovenského štátu Pavol Čarnogurský. Podľa neho Vojtaššák tvrdohlavo hájil náboženské záujmy a nevedel robiť kompromisy, a preto sa s ním nedala robiť politika, lebo politika je o kompromisoch. Pavol Čarnogurský biskupa Vojtaššáka dobre poznal, lebo študoval so svojím bratom Jánom v malom kňazskom seminári v Levoči. Keď chcel vstúpiť do veľkého kňazského seminára v Spišskej Kapitule a bezprostredne sa pripravovať na kňazstvo, sám biskup Vojtaššák ho usmernil a poradil mu nastúpiť do Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, a tak sa stal učiteľom. Jeho brat Ján Čarnogurský sa stal kňazom Spišskej diecézy a dosiahol aj doktorát teológie v Ríme, kam ho poslal študovať biskup Vojtaššák. Po návrate z Ríma ho ustanovil za špirituála v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Žiaľ, zomrel mladý na úpal, keď z bohoslovcami pešo putoval na Mariánsku horu v Levoči. Stalo sa to v roku 1937. Vtedajší Vojtaššákov osobný tajomník Mons. Jozef Kapala napísal, že pri pohrebe Jána Čarnogurského biskup Vojtaššák plakal. Smrť tohto dobrého kňaza na biskupa Vojtaššáka citovo veľmi doľahla. Žiadalo by sa, aby súčasní katolíci na Slovensku upriamili väčšiu pozornosť na osobu špirituála Jána Čarnogurského a nakoľko to bol čnostný a šľachetný kňaz, bolo by potrebné zvážiť eventuálne i proces jeho beatifikácie. Pavol Čarnogurský teda dobre vedel, čo o Vojtaššákovi hovorí. Sám biskup Vojtaššák povedal, že každú svoju verejnú činnosť vždy chápal ako stavovskú, teda vyplývajúcu z jeho biskupského stavu.
V roku 2003 súčasný spišský biskup Mons. František Tondra nariadil exhumáciu ostatkov biskupa Vojtaššáka a ich následné pochovanie v katedrále v Spišskej Kapitule pod oltárom Panny Márie. Bol to postoj, ktorým Spišská diecéza jasne pred celým svetom deklarovala, čo si o Vojtaššákovi myslí a prečo sa modlí za jeho blahorečenie. Rok biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej diecéze v roku 2007-2008 je podobným gestom: miestna cirkev pod Tatrami je presvedčená, že biskup Ján Vojtaššák prijal utrpenie a smrť z lásky k Bohu a Cirkvi a záver jeho života nesie známky skutočného mučeníctva; preto sa neprestávame modliť k Bohu, aby nám aktom blahorečenia dal biskupa za príklad lásky k Bohu a aby sme mohli biskupa aj verejne vyznávať a prosiť v modlitbách o príhovor u Boha.