Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 20. september 2019 | 07 : 27 ]

Prázdna odpoveď?

Autor článku: Lucia Hudáková
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Nedávno mi počas odpovede na hodine angličtiny položila učiteľka otázku, ktoré z ľudských práv má pre mňa najväčší význam a prečo. Nebola vôbec zaskočená, keď som označila právo na život.
Jednoduchá odpoveď na prostú otázku s cieľom vyhnúť sa zbytočným komplikáciám? Možno... Ale neskôr som chcela poznať svoj skutočný názor a zistila so, že som sa nemýlila. Som skalopevne presvedčená, že keď vymizne medzi nami úcta k životu už od počatia až po smrť, zanikne celá naša spoločnosť. Stalo sa to aj vyspelým kultúram starých civilizácií akou bola Sparta, kde zahadzovali neduživé a nezdravé deti do priepasti, Osmanská ríša, kde zahrabávali dievčatá do púšte a Rím, kde nechávali deti pod mostom, aby tam zomreli. Nijaké okolnosti neospraedlnia takúto vraždu. Ničili život, nakoniec boli morálne rozvrátené a zanikli. Musíme byť veľmi opatrní, aby sme nekráčali v ich šľapajách!
Demokracia sa chápe ako zásadná zhoda celého spoločenstva vo veci práva každého človeka na život. Je nevyhnutné podporovať toto právo a potláčať správanie tých, ktorí si prisvojujú „právo“ disponovať životom, slobodou alebo majetkom svojho blížneho. Ak sa táto zhoda naruší, hrozí návrat k ukrutnostiam železného veku a otvárajú sa dvere barbarstvu.
Mám pocit, že prvé kroky „cesty skazy“ máme už „úspešne“ za sebou! Ubližuje sa hodnote materstva. Žena – matka sa stráca. „Zasadzovanie sa za dôstojnosť ženy si vyžaduje aj to, aby sa znovu potvrdila nezastupiteľná úloha matky v poločnosti. Namiesto vzbudzovania pocitu viny u tých, čo majú deti alebo zbytočného dskutovania o tom, či jestvuje materský pud, treba vytvoriť podmienky, v ktorých sa ženy môžu naozaj stať matkami, aj keď sa pritom nechcú alebo nemôžu zrieknuť svojho povolania.“ (Schooyans, Rozhodnutie pre život, str. 29)
Škoda, že niet morálky, ktorú by rešpektovali všetci a na ktorej by mohlo stavať celé ľudské spoločenstvo. Zrazu sa v našej demokratickej spoločnosti nachádzajú len jednotlivci a zmysel stráca aj Všeobecná deklarácia ľudských práv. Pri tvrdom presadzovaní záujmov jednotlivca nám hrozí, že v budúcnosti dôjde medzi ľuďmi k ostrým výmenám názorov. Sme poznačení individualizmom. Nikdy nevytvoríme humánnejšiu spoločnosť, ak odmietame uznať základné práva každému. „Láska k životu sa vyvíja väčšinou v takej spoločnosti, kde je: bezpečie – v tom zmysle, že tu nie sú ohrozené základné materiálne podmienky dôstojného života, spravodlivosť – v tom zmysle, že nikto nemôže byť prostriedkom k cieľu iných ľudí a sloboda – v tom zmysle, že každý človek má možnosť byť aktívnym a zodpovedným členom spoločnosti.“ (E. Fromm)
Myslím, že my sme sa narodili „pod šťastnou hviezdou“ a nič nám nebráni, aby sme si vypestovali v sebe úctu k životu.