Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 19. júl 2019 | 14 : 19 ]

Slniečko septembra

Autor článku: Dagmar Repaská
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
 , autor: 0

Zhýčkaní minulými horúcimi letnými mesiacmi sme mali pocit, že toto leto sa s nami akosi pohráva. Slniečko sa nie vždy ukázalo vo svojej žiarivej plnosti a my sme sa nestačili ani poriadne vyhriať a už opäť čosi-ktosi klope na dvere.

September. Je tu a s ním čas ohlasovaný zvonením školského zvonca. Čo nás v ňom čaká? Nie som naslovovzatý odborník, ani štatistik či analytik. Som len radový pedagóg, ktorého kroky budú každodenne smerovať do inštitúcie zvanej ŠKOLA. Dovoľte mi preto pár postrehov...

Školstvo a vzdelávací systém vôbec má obrovské množstvo problémov. To vie každý. Ale nie každý vie, vidí a rozumie. Laická verejnosť a mnoho rodičov kritizuje učiteľov, závidí prázdniny či pracovný čas. Prečo ale stále kvalitní učitelia chýbajú, keď je všetko také skvelé? Prečo sú školy prefeminizované, vekovým priemerom „staré“ a zohnať trebárs dobrého a kvalifikovaného učiteľa angličtiny je priam zázrak? Asi to také skvelé nebude. Perspektíva mladého učiteľa je neradostná. Napriek tomu, že študoval na VŠ, v porovnaní s inými vysokoškolskými „profesiami“ je jeho finančné ohodnotenie priam žalostné. Každoročne VŠ opúšťajú stovky, tisíce „skončených“ pedagógov, ale len mizivé percento zakotví v školstve. A nie je to len kvôli peniazom...

Kým (čím) všetkým je dnešný učiteľ? Takmer všetkým: je vychovávateľom svojich i cudzích detí, často supluje rodiča, ktorý si svoje dieťa doslova odkladá do školy ako do úschovne. Je úradníkom: vypisuje, prepisuje, zapisuje, triedi, vypĺňa... Je koordinátorom rôznych projektov, zastrešuje súťaže, krúžky, výlety, kultúrne programy, hľadá peniaze, čas, priestor, pochopenie. A ak mu zvýši čas, učí, pripravuje sa na hodiny, opravuje testy, písomky, vyhodnocuje, porovnáva. Má byť dokonale presný, vľúdny, milý, tolerantný, spravodlivý, bezúhonný...

Skúsenosť hovorí, že aj tí mladí, ktorí to v školstve skúsili, málokedy vydržali. Veď existujú lukratívnejšie a menejpracné spôsoby, ako na seba zarobiť.

Poznám veľa dobrých, priam skvelých učiteľov, ktorí napriek všetkému 2.septembra stoja na školskom dvore a očakávajú. Očakávajú zmeny (k lepšiemu), niečo nové (kvalitnejšie) a pozitívne. Sú imúnni voči trápnym vtipom a ešte stále patria k tým, ktorí sa nehanbia za to, že učia.

Poznám i menej zdatných a čo si budeme nahovárať, aj zlých učiteľov. Ako v každom povolaní. Ale škody, ktoré napácha ten, ktorý by učiť nemal, sa na rozdiel od mnohých povolaní nedajú vyčísliť. A hádam preto sú stále tam. Snáď vedia či tušia, že inde by o nich nestáli. Ostávajú len generácie rodičov a detí. Nahnevaných, ponížených, s pocitom krivdy a nevypovedanej pravdy. Morálne škody nie sú počítateľné, ale viditeľné.

A čo naše deti? Aj učitelia sú často rodičia. Aké sú? Prichádza generácia „odchovaná“ televíziou, počítačom a internetom. Vedia mnohokrát unikátne veci, dokážu kúzliť s počítačom. Ale či sú vzdelaní, je na diskusiu. Často sa nechcú učiť, odmietajú byť dobrými či lepšími, stačí im priemernosť až podpriemernosť.

Spomínam si na slová jednej kolegyne, ktorá roky učila na učňovskej škole a potom prešla na strednú školu s kvalitným renomé. A tá o svojich študentoch povedala: „Tí prví toho menej vedeli, ale boli vďační za pozornosť, za dobrú známku. Títo stredoškoláci sú múdrejší, ale surovejší a často bezcitní. Hľadajú chodníčky, ako oklamať, ponížiť či dokázať, že ja som ten, ktorý má naviac.“

Často zabúdajú najmä tí, ktorí „kvalitne“ analyzujú a hodnotia (hoci mnohokrát nestáli za katedrou a nesledovalo ich 30 párov očí), že škola nie sú len štandardy, percentuálna úspešnosť a dokonalá harmonizácia zápisu do triednej knihy s osnovami. Zabúdajú, že Komenského slová o škole ako dielni ľudskosti platia dnes dvojnásobne. Byť človekom je vec prvoradá, je dôležitejšia ako skvelé maturitné vysvedčenie. Vychovať dieťa je to najťažšie „povolanie“ rodiča v úzkej previazanosti s učiteľom. Dieťa nemusí vedieť všetko, dôležité je vedieť, kde má čo hľadať, kedy čo prakticky využiť, vyjadriť to, čo cíti a ako vníma realitu a nehanbiť sa napísať svoj prvý ľúbostný list či žiadosť do zamestnania. Byť odborníkom síce s istými „medzerami“ vo vzdelaní, ktoré je možné hravo doplniť, ale byť a ostať človekom. Čo teda prinesie nový školský rok? V zázraky neverím, ale v zdravý ľudský rozum a úsudok áno. Verím, milí rodičia, vážení kolegovia i ostatní čitatelia, že tí, ktorí prijímajú zákony a rozhodujú, budú rozhodovať múdro a správne. Že pochopia, (že pochopíme), že bez vzdelaných a múdrych ľudí to nejde. S nimi nemožno manipulovať, zneužívať, ponižovať, ale vytvárať to, čo chceme všetci hoci s drobnými odlišnosťami: žiť pokojný a šťastný život v sociálne a hospodársky vyspelej krajine.