Pokoja a dobro - katolícky časopis farnosti Markušovce
www.pokojadobro.sk
http://www.pokojadobro.sk/tlac.php/clanok_id=
[ 15. september 2019 | 20 : 10 ]

Stopy

Spomienka na prvé slobodné Vianoce

Autor článku: Peter Kubica
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005 -2006 Pokoj a dobro
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!
 , autor: 0

Jediný pocit, ktorým by mohol definovať to obdobie, je strach. Obavy ho prenasledovali každé ráno pri vstávaní. Bál sa prebúdzania, aby mu tieseň nezovrela hrdlo, tak ako veľakrát predtým. Triaška na celom tele mu prezrádzala to, čo už dávno tušil. Desili ho i vlastné deti, rodičia, manželka, susedov nevynímajúc.
Kráčal po chodníku a mal pocit, že každý každého sleduje. Všetci sa navzájom špicľujú, hovorieval. Ak zbadal nejakého známeho, tak pokračoval ďalej po ceste. Bál sa pred ľuďmi zabočiť do brány a len tak bezstarostne vykročiť. Nebol zbabelec, ale nechcel nikoho zbytočne provokovať. Pocit neistoty a stiesnenosť ho skľučovali vždy znova a znova. V neznámych ľuďoch videl tajných agentov. Zdalo sa mu podozrivé, ak niekto kráčal len tak, bez tašky. Ešte podozrivejší bol človek s taškou. Nikto nevie, čo v nej môže skrývať.
Po istom čase mu začali byť podozrivé i čisté topánky. U nich v meste predsa nikto nikdy nenosil čistotou sa blyštiace topánky. Prestal sa pozerať ľuďom do tváre, do očí. Sledoval už len topánky, ako sa pretekajú po chodníku. Podľa obuvi dokonca začal rozdeľovať ľudí.
Párkrát nešiel cez bránu, ale preskočil zozadu cez plot. Zakrádal sa ako zlodej, vrah alebo násilník. Zakrádal sa domov, kde prebýva láska a pokora. Mnohí tam chodili cez otvorenú bránu, no on mal strach.
Napadol sneh, záľaha bielej masy. Už si všímal i odtlačky topánok v snehu. Zrazu sa húf ľudí hrnie cez bránu. Nechápavo a plný obáv sa za nimi pozerá. Po zamatovo sfarbenom novembri prišiel december a s ním Vianoce.
Prvýkrát sa slobodne a bez úzkosti nadýchne. Vojde cez bránu domov. Už nepozerá viac na topánky, ale do očí ľudí i človeka. Pozerá do očí večnosti...