Oltár

Liturgické okienko

Oltár (Autor:  )
Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Oltár (z lat. slova , altare, altus = vysoký) je vyvýšené miesto slúžiace k prinášaniu Eucharistickej obety. Nachádzame ho takmer vo všetkých náboženstvách a často bol považovaný za duchovné centrum nielen chrámu, ale i sveta. Obetný oltár má naznačovať, že obeť je brána vedúca človeka zo zeme k nebu a že je podávaná Bohu. V Biblii prvá zmienka o oltári sa nachádza v 1 Mojž 8, 20, keď Noe po potope vystúpil z archy a postavil oltár. V období patriarchov je oltár znamením spojenia s Bohom. Keď prišiel Abrahám do zeme Kanaán, „vybudoval oltár Pánovi, ktorý sa mu ukázal“ (1 Mojž 12, 7). Tu je oltár znamením nielen obety, ale aj znamením stretnutia človeka s Bohom.
V Novom zákone sa hovorí o oltári len v obraznom význame. Oltárom je stôl, pri ktorom Pán Ježiš slávil so svojimi učeníkmi poslednú večeru (Mt 26, 20-29; Lk 22, 14-23). To je prvý oltár pre novú, od starozákonnej celkom rozdielnu obetu. Každý novozákonný oltár je najdôležitejšou súčasťou Božieho chrámu a jeho hlavné symbolické významy sú: obraz stola poslednej večere, symbol sv. kríža, na ktorom bola prinesená najväčšia obeť za našu spásu a nakoniec je to symbol samotného Krista.
Menza (drevený alebo kamenný povrch oltára) je vysvetľovaná ako kameň „ktorý zavrhli stavitelia“ , a ktorý sa stal „kameňom uholným“ (Ž 118, 22). Bielemu oltárnemu plátnu sa prideľuje symbolické naznačenie Kristovho pohrebného plátna a päť krížov, ktorými sa pri svätení oltára poznačuje, odpovedá piatim Vykupiteľovým ranám ako prameňom spásonosnej krvi. Cirkevní otcovia vo svojich mystickomorálnych výkladoch vidia v oltári ľudské srdce, v ktorom horí obeť Božskej lásky ako večné svetlo. Posvätnosť oltára a úctu k nemu vyjadruje i tá okolnosť, že do 4. stor. bol všeobecne rešpektovaný ako útočisko a nedotknuteľná ochrana všetkých, ktorí sa k nemu utiekali. Aj najväčší zločinci nesmeli byť zatknutí v kostole a už vôbec nie pri oltári, u ktorého hľadali azyl. Toto právo azylu nachádzame už dávno v semitskej kultúre, kde štyri vystupujúce rohy oltára poukazovali na Božiu moc.
Keďže oltár je centrom slávenia najvznešenejšej obety – Eucharistie, počas svätej omše, (aj mimo sv. omše) ktorá je jej sprítomnením, tí, ktorí prechádzajú okolo oltára mu vzdávajú úctu, pretože symbolizuje Krista.