Vianoce – sviatky rodiny

Autor:Terézia Straková
Pridané: 2010-02-01 11:21:10
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

V izbičke za oknom stromček  už svieti, k slávnostnej večeri pozýva nás, Božie deti. V jasličkách Ježiško tíško si drieme, ručičkou nás žehná, na nás sa smeje. Usmejme sa všetci, odpusťme viny, ľahšie sa tak žije, viac máme sily...

Zaiste sa každý z nás rád vracia v spomienkach do svojho detstva, do obdobia Vianoc. Ako deti sme sa tešili, že sa narodí Ježiško, prinesie nám stromček a darčeky. Živo si viem predstaviť teplo nášho domova, vôňu ihličia a najlepších mamkiných medovníčkov. Rôčky však rýchle ubehli a keď sme už v pozícii rodičov, snažíme sa deťom vštepovať podstatu Vianoc. Aj tak však máme radosť a vytvárame peknú vianočnú atmosféru. A keď sme opäť starší, s vráskami na tvári a šedivými vlasmi, „nútia“ nás naše vnúčatá, aby sme duchovne omladli. Znovu sa tešíme spolu s nimi, spievame si koledy a sme šťastní, že môžeme byť spolu. Veľmi často a rada si spomínam na našu mamku, keď už mali vyše 85 rokov a veľké zdravotné problémy. Napriek všetkému s radosťou pripravovali betlehemček, pomáhali pri zdobení stromčeka a príprave večere. Keďže vedeli hrať na ústnej harmonike, tak vždy nám zahrali Tichú noc a iné koledy. To sú veľmi krásne a mocné spomienky,  na ktoré nikdy nezabudnem. Ale pamätám si aj na Štedrý deň, keď bolo mamke veľmi zle a musela prísť rýchla zdravotnícka pomoc. Bol to deň plný strachu, úzkosti a možno až bezmocnosti. Ale keď teraz o tom uvažujem, tak vidím, že vtedy si človek vytvorí iný rebríček hodnôt. Problémy posunú človek bližšie k Pánu Bohu. Veď v tejto rýchlej dobe niekedy tak nerozvážne žijeme, akoby sme nemali nikdy zomrieť a zomierame tak, ako keby sme nikdy nežili. Niekedy stačí v našich problémoch a ťažkostiach urobiť len jeden maličký krôčik smerom ku Pánu Bohu a môžeme si byť istí, že Boh ich smerom k nám urobí sto. Touto cestou sa chcem poďakovať pánu farárovi a pánu kaplánovi za ich láskavé šírenie božieho slova, ale hlavne za ich prácu s deťmi a s mládežou. Mám na mysli mládežnícke sväté omše a stretnutia s nimi. Je veľmi dôležité, aby deti a mládež boli vedení správnym smerom. Keďže pán farár aj pán kaplán strávia vianočné sviatky po prvýkrát v našej farnosti, prajeme im, aby  sa medzi nami cítili dobre. Vzájomnou modlitbou si vytvorme  peknú duchovnú rodinu, a to nielen počas vianočných sviatkov, ale aj po celý nastávajúci  rok 2010.