Eucharistia

Liturgické okienko

Autor:Cyril Hamrák
Pridané: 0000-00-00 00:00:00
Copyright © 2005-2006 Pokoj a dobro, Markušovce
Bez súhlasu redakcie sa článok nesmie ďalej publikovať!

Po bohoslužbe slova sa dostávame k bohoslužbe obety. Každý, komu sa dostalo aspoň minimum kresťanskej výchovy vie, že Eucharistia bola ustanovená pri poslednej večeri na Zelený štvrtok. Prečo má však nedeľa prednosť pre slávenie Eucharistie? Prečo nie štvrtok, aby sme ostali verní pamiatke Pána? Odpoveď na otázku, prečo sa už Cirkev od počiatku zhromažďuje v nedeľu na slávenie Eucharistie je tá, že je to deň vzkriesenia. Sláviť Eucharistiu je možné iba vtedy, keď bol vzkriesený Kristus. Aj sv. apoštol Pavol píše: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15, 14) Keby Kristus nebol vstal zmŕtvych, nebola by ani viera, ani cirkev, ani sviatosti.
Ďalším dôležitým faktom je, že Eucharistia nie je opakovaním poslednej večere, ani smútočnou hostinou na pamiatku istého Ježiša, možno veľkého človeka, sympatického, ale mŕtveho ako všetci ostatní. Mať účasť na nedeľnej sv. omši znamená stelesňovať vieru vo vzkrieseného Krista. Sláviť eucharistickú obetu neznamená, že si iba spomíname na to, ako sa za nás Pán Ježiš obetoval, neznamená to ani, že sa za nás obetuje stále znova a znova, pri každej omši. Jeho vykupiteľská obeta je jediná, trvá stále, a my ju slávením sv. omše sprítomňujeme v čase a priestore. U Boha nie je minulosť ani budúcnosť, ale večné teraz, ktoré trvá neustále.
Čo sa týka matérie sviatosti Eucharistie je zrejmé, že ide o chlieb a víno, ktoré sa po premenení stávajú telom a krvou Pána Ježiša. Chlieb má byť pšeničný, čerstvý, má byť nekvasený. Víno je prírodné, hroznové, nesmie byť miešané s inými substanciami (čistý výťažok), s istou časťou vody (nemala by presiahnuť 1/5 vína). Keď sa prizrieme symbolike prinášania týchto obetných darov, nájdeme tam hlboký zmysel. Jeho podstatou je snaha vyjadriť, že Eucharistia nie je len modlitba alebo pamiatka slávneho kríža, ale je to pokrm. Prinášame teda chlieb a víno veľkonočnej obety. Druhý význam tohto liturgického úkonu je spojený so samotným obetovaním (modlitby po prinesení na oltár) týchto darov. Prinášame chlieb a víno, aby sme priznali, že všetko, čo máme, je od všemohúceho Boha. Na to naväzuje zmiešanie vína s vodou, ktoré symbolizuje jednotu ľudskej a božskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi, premeny uskutočnenej pre nás.